Rada úradu podľa zákona o verejnom obstarávaní, rozhoduje aj o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu o námietkach podľa § 139 ods. 2 až 4 zákona o verejnom obstarávaní. V nasledujúcom rozhodnutí Rada zmenila rozhodnutie UVO o námietkach a vyjadrila svoj názor na vyhodnocovanie ekvivalentnosti tovarov...

... Dňa 19. 09. 2013 bola kontrolovanému prostredníctvom systému EVO doručená žiadosť o vysvetlenie od jedného zo záujemcov. K žiadosti záujemcu v znení, cit.: „(...) tak ako je napísané zadanie, nie je možná konkurencia ostatných firiem – príliš mnoho konštrukčných detailov, napr. ako prechádzajú vlákna pri praní cez bubon je konštrukčnou záležitosťou každej výrobnej firmy. Prosím napísať zadanie podľa hlavných parametrov prístrojov, nech je možná účasť viacerých firiem“ kontrolovaný okrem iného uviedol, cit.: „(...) Verejný obstarávateľ stanovil technické a kvalitatívne požiadavky na zariadenie vzhľadom na absolútne šetrné zaobchádzanie pri praní hotelovej bielizne, ako i osobnej bielizne a šatstva hotelových hostí pri požiadavkách na ich vyčistenie a určené priestory na umiestnenie zariadení. Uchádzač môže ponúknuť ekvivalentné zariadenia do práčovní s rovnocennými hodnotami technických a kvalitatívnych parametrov. (...)“

...

Za podstatné rada pokladá ozrejmenie si skutočnosti, aké zariadenia, teda aké tovary, je vo všeobecnosti možné považovať za ekvivalentné. Rada za týmto účelom poukazuje na rozhodnutie úradu o námietkach, v ktorom úrad k bodom 1 a 3 námietok navrhovateľa uviedol, že zariadenia ponúkané navrhovateľom nemožno označiť za ekvivalentné, pretože nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky (body 3 a 5 tohto rozhodnutia). Inak povedané, podľa úradu ak ponúkané zariadenie nespĺňa všetky požiadavky na predmet zákazky, tak ho nemožno považovať ani za ekvivalentné, t. j. iba zariadenia, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na predmet zákazky, môžu byť vyhodnotené ako ekvivalentné.

S týmto záverom úradu sa však rada nestotožňuje. Ak by totiž platilo, že ekvivalentnými tovarmi môžu byť len tie tovary, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na predmet zákazky, tak by bola možnosť predkladať ekvivalenty nezmyselná: ak uchádzač ponúkne tovar, ktorý spĺňa všetky požiadavky na predmet zákazky, tak je verejný obstarávateľ povinný akceptovať ho a nie vyhodnocovať jeho ekvivalentnosť. Podľa rady vyhodnocovanie ekvivalentnosti tovarov má zmysel práve pri tovaroch, ktoré síce všetky požiadavky na predmet zákazky nespĺňajú, avšak napriek tomu ich možno z určitého dôvodu považovať za rovnocenné.

39. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že vo verejných obstarávaniach, v ktorých je uchádzačom umožnené predkladať ekvivalentné tovary, existujú de facto tri typy tovarov:

a) tovary, ktoré spĺňajú všetky stanovené požiadavky na predmet zákazky,

b) tovary, ktoré nepatria do skupiny a), avšak sú k nim ekvivalentné, tzn. spĺňajú úžitkové, prevádzkové a funkčné charakteristiky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účelu, na ktoré sú požadované tovary určené,

c) tovary, ktoré nepatria ani do skupiny a) ani do skupiny b).

Pritom platí, že tak tovary, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na predmet zákazky, ako aj tovary ekvivalentné, by mali byť z hľadiska ich akceptovateľnosti vo verejnom obstarávaní rovnocenné, a teda akceptovateľné. Naopak, neakceptovateľnými tovarmi sú len tovary podľa bodu 39 c) tohto rozhodnutia, teda tie, ktoré jednak nespĺňajú všetky požiadavky na predmet zákazky a zároveň ich nemožno vyhodnotiť ani ako ekvivalentné k takýmto tovarom.

Rada konštatuje, že ak je vo verejnom obstarávaní prípustné predkladať aj ekvivalentné tovary, tak je verejný obstarávateľ pri vyhodnocovaní ponúk povinný reálne sa ekvivalenciou všetkých ponúkaných tovarov zaoberať, a to zdokumentovaným spôsobom.

Celé rozhodnutie Rady úradu nájdete na stránke ÚVO tu