Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, čo v prípade, že v priebehu zmluvy s poskytovateľom služby dôjde k zmene názvu jeho spoločnosti, s tým, že sa nič v podmienkach zmluvy pre verejného obstarávateľa nemení. Dodávateľ si vlastne založil novú firmu, kde ostáva aj jej konateľom. Vyplývajú pre nás nejaké povinnosti? Musíme urobiť novú zmluvu, alebo treba urobiť dodatok ku zmluve? Aké má povinnosti voči nám tento dodávateľ? Ďakujem pekne.

Dobrý deň, tu je potrebné rozlišovať či sa jedná o len zmenu názvu spoločnosti pôvodného dodávateľa, alebo sa jedná o zmenu pôvodného dodávateľa za iného dodávateľa (iné IČO).
Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak sú splnené podmienky podľa § 18 zákona.
Len zmena názvu spoločnosti pôvodného dodávateľa je, podľa nášho názoru, nepodstatná zmena, a zmluvu je možné meniť podľa § 18 ods. 1 písm. e) zákona.
Ak by sa však jednalo o zmenu dodávateľa iným dodávateľom (iné IČO), takáto zmena je možná len za splnenia podmienok uvedených v § 18 ods. 1 písm. d) zákona. Keďže nepredpokladáme, že podmienky podľa § 18 ods. 1 písm. d) bod 1. a 3. by boli v tomto prípade splnené, do úvahy pripadá len bod 2. a teda, že iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne určené podmienky účasti, je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa alebo pôvodného koncesionára v dôsledku jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia alebo úpadku….”

Viď aj Metodické usmernenie ÚVO č. 2782-5000/2018 zo dňa 16.03.2018: Pod pojmom právne nástupníctvo v kontexte právnej úpravy zákona o verejnom obstarávaní treba rozumieť prechod práv a povinností pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa na základe na majetok pôvodného dodávateľa vyhláseného konkurzu alebo reštrukturalizácie, alebo prechod práv a povinností pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa v dôsledku splynutia alebo zlúčenia pôvodného dodávateľa. Rozhodnutie o zlúčení alebo splynutí je dobrovoľným rozhodnutím pôvodného dodávateľa, ktoré je spojené s rozhodnutím o jeho zrušení bez likvidácie.”

K tejto téme určite pozrite aj Všeobecné metodické usmernenie č. 10 – 2019 zo dňa 24.10.2019 – k zmenám zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy počas ich trvaniana uvo.gov.sk tu

Ak sa však vo Vašom prípade nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov a pôvodný dodávateľ už nemôže, či nemá záujem v zmluve pokračovať, je treba zvážiť ukončenie pôvodnej zmluvy a vyhlásenie nového verejného obstarávania.

Ďakujem za odpoveď, chcela by som to ešte upresniť, čo v prípade, že síce dodávateľ zmení firmu, zmení sa jej IČO, ale konateľ by zostal ten istý, ale išlo by o to,že pôvodná firma bola platcom DPH a nová firma, ktorú by si založil by nebola platcom DPH. V prípade uzavretia zmluvy , kde je suma napr. na viac rokov dohodnutá VO s DPH, čo v takomto prípade?

Dobrý deň, pre zmenu dodávateľa nie je podstatné kto je konateľ, ale či sa jedná o spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia alebo úpadku.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH: Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom.”

Dobrý deň, verejné obstarávanie na potraviny máme rozdelené na 7 hlavných skupín. Keď ich spočítame spolu, tak sumu 214.000,- EUR presiahneme o cca 14.400,- EUR. Ako máme postupovať? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, v dôvodovej správe k tzv. Veľkej novele zákona (zákon č. 345/2018 Z. z. ) sa uvádza: ” …pojem potraviny je potrebné chápať ako celok, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.”
To znamená, že v prípade verejného obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e), zákazku na potraviny, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 214 000 EUR bez DPH, by ste mali podľa nášho názoru, obstarávať postupom pre nadlimitné zákazky.
Pozrite aj Všeobecné metodické usmernenie č. 8 – 2019 zo dňa 03.6.2019 – Obstarávanie potravín, ktorého časť je zapracovaná v našom zákone pod § 5 ods. 3.

Schlosserova Veronika

Dobrý deň,
chceli by sme Vás poprosiť o radu.
Potrebujeme zaplniť učebňu strednej školy zodpovedajúcim nábytkom, ale zároveň aj vybavením (kladivá, klince, posuvné meradlá, prípadne hrebene, šampóny, fény v prípade kaderníckej skrine………). Našou otázkou je, či by bolo možné obstarať a zároveň dokázať si zdôvodniť, napr. konkrétne dielenskú skriňu priamo s vybavením, alebo radšej zákazku podeliť na časti a umožniť predložiť ponuku na “nábytok” a následne potrebné vybavenie. Podľa nášho názoru by sme to mali obstarať osobitne, ale radi by sme počuli aj Váš názor.
Ďakujeme.

Dobrý deň, v prvom rade je najdôležitejšie neporušiť ustanovenie § 6 ods. 16 zákona: “Zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona.”
Takže je veľmi dôležité určiť PHZ jednotlivých potenciálnych častí a overiť či delením tejto zákazky na samostatné menšie zákazky môžete byť obvinení, že ste umelo (cielene) znížili PHZ zákaziek za účelom vyhnutia sa vyššej metóde obstarávania.
Inak povedané, ak by ste veľkú zákazku s nízkou hodnotou rozdelili na viac menších zákaziek s nízkou hodnotou, tak podľa nášho názoru, nemôžete toto ustanovenie porušiť.
Následne je potrebné posúdiť, či jednotlivé plnenia navzájom neoddeliteľne súvisia a tiež aký je dodávateľský potenciál.
Pozrite napr. MU č. 2123-5000/2020 z 20.1.2020 kde sa okrem iného uvádza: “Pri posudzovaní skutočnosti, čo je možné chápať pod jednou zákazkou je potrebné zvážiť, či je zamýšľaný predmet zákazky tvorený plneniami rovnakej povahy, resp. plneniami, ktoré svojou povahou (charakterom) spolu súvisia (a v akej miere), aká štruktúra dodávateľského reťazca sa nimi oslovuje a na základe toho ďalej potrebné posúdiť, či je potrebné takéto plnenia obstarávať v rámci jednej zákazky, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti, alebo či majú byť tieto plnenia obstarávané samostatne. V tejto súvislosti by nemalo dochádzať k spájaniu takých typov plnení do jednej zákazky, ktoré vytvárajú umelú bariéru hospodárskej súťaži.”
a ďalej:
“Z vyššie uvedeného je tak možné odvodiť všeobecný záver, že pri plneniach rôznej povahy, ktoré vykazujú znaky viacerých zákaziek, je možné postupovať viacerými samostatnými postupmi ich zadávania a nie je nevyhnutné ich spájať do jedného postupu, ktorý bude následne delený na časti (hoc aj takáto možnosť pripadá do úvahy predovšetkým za dodržania ustanovení § 28 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj základných princípov verejného obstarávania). Pri rozhodovaní sa, ktorý spôsob verejný obstarávateľ využije, je potrebné zvážiť možné prínosy každej z uvedených alternatív.”

Z Vami poskytnutých informácií nepovažujeme napr. šampón a kladivo za jeden predmet zákazky. Tiež by sme pravdepodobne obstarávali skriňu ako jednu časť a príslušné náradie ako inú časť či časti. Ale samozrejme závisí od možností trhu, tak, aby sa uchádzači nemohli cítiť diskriminovaní a tiež, aby neboli zbytočne nútení vytvárať subdodávateľské reťazce.
Odľahčene povedané skombinujte zdravý rozum a poznatky o možnostiach potenciálnych dodávateľov 😉

Dobrý deň,
chcela by som sa informovať, či je možné aby sa podlimitnej zákazky zúčastnil aj uchádzač, ktorý je v exekúcii:
1. ak sa jedná o exekúciu z dôvodu súdneho sporu napr. s obcou
2. ak sa jedná o nedoplatky na zdravotnom, sociálnom poistení
A ako je to v prípade, ak v čase predloženia ponuky nedoplatky má, ale zriadil si splátkový kalendár.
§ 33 zákona – ekonomické a finančné postavenie verejný obstarávateľ nepožaduje.
Za odpoveď ďakujem.

Dobrý deň, pri podlimitnej zákazke bez využitia elektronického trhoviska je VO povinný požadovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f) a môže vyžadovať podmienky podľa § 32 ods. 1 písm. a) až d), g) a h) a § 33 až 36.
Ak sa jedná o exekučné konanie z titulu nedoplatkov voči obci, tak tieto sa, podľa nášho názoru, v podmienkach účasti týkajúce sa osobného postavenia neskúmajú. Čo sa týka nedoplatkov na zdravotnom, sociálnom poistení ak verejný obstarávateľ požaduje podmienku účasti podľa § 32 ods. 1 písm. b), tak verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov46b) v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.

Podľa § 32 ods. 7 zákona: “Uchádzač alebo záujemca sa považuje za spĺňajúceho podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b) a c), ak zaplatil nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.”

Pričom vychádzame zo záveru metodického usmernenia ÚVO č. 5748-5000/2019 zo dňa 25. 03. 2019:
“V súvislosti s Vašou otázkou týkajúcou sa uplatňovania § 32 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska podľa § 112 a násl., je možné vyjadriť názor, že ich aplikácia je opodstatnená/prichádza do úvahy aj pri zadávaní podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska, napriek tomu, že sa na ne v § 112 a násl. explicitne neodkazuje.”

Podľa usmernení ÚVO napr. č. 11405-5000/2018 zo dňa 21.09.2018: “K zaplateniu nedoplatkov alebo k uzavretiu dohody o zaplatení nedoplatkov v splátkach musí dôjsť pred uplynutím lehoty na predloženie žiadosti o účasť (užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg) alebo lehoty na predkladanie ponúk v prípade verejnej súťaže.”

Schlosserova Veronika

Dobrý deň, chceli by sme opýtať:
1/ ZsNH – ponuku predložil aj uchádzač, ktorý nebol priamo VO oslovený. Išlo o sesterskú spoločnosť uchádzača, ktorý bol pôvodne VO oslovený. Ako dôvod “postúpenia” bolo v dokumentácii k ponuke tohto subjektu uvedené, že pôvodne oslovený uchádzač nie je schopný realizovať vlastnými kapacitami predmet zákazky. Je možné vôbec prijať takúto ponuku, resp. je možné prenechať predloženie ponuky na sesterskú spoločnosť, ktorá priamo nebola oslovená?
2/ In-house zákazka – zaslali sme žiadosť o vnútornú kalkuláciu kontrolovanej právnickej osobe, pričom sú naplnené všetky zákonom stanovené podmienky pre realizáciu in-house. Stačí nám, že sme na preukázanie hospodárnosti nášho konania oslovili ďalšie 2 spoločnosti, pričom ich ponuky sú vyššie ako vnútorná kalkulácia? Nestačí na preukázanie hospodárnosti, keďže ide o stavebné práce, PHZ stanovená oprávneným projektantom?
Ďakujeme.

Dobrý deň, k Vašej prvej otázke uvádzame, že verejný obstarávateľ podľa § 117 ods. 1 zákona je povinný postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Hospodárne a efektívne je také verejné obstarávanie, ktoré zabezpečí čo možno najširšiu hospodársku súťaž. Preto nevidíme dôvod, prečo by ste túto ponuku nemali vyhodnocovať.

K otázke číslo 2 uvádzame, že v prípade, ak je splnená podmienka pre uplatnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, tak sa na zadávanie tejto zákazky zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje.
V takom prípade sa riadite inými predpismi, ktoré sa na Vašu organizáciu vzťahujú. Napr. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, odkazujúci na zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, ktorý definuje hospodárnosť ako “minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase7f) pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality”.
Ak sa Vaša organizácia riadi vyššie uvedenými predpismi, odporúčame Vám obrátiť sa aj na Váš kontrolný orgán, ktorý vykonáva následnú finančnú kontrolu.

Dobrý deň,
chcem sa opýtať v súlade s novelou ZVO platnou od 1.12.2019. Verejný obstarávateľ nie je v pozícii orgánu verejnej moci. Uchádzač bol do zoznamu hospodársky subjektov zapísaný podľa ZVO v znení účinnom do 1.12.2019. UVO ex offo vykonalo aktualizáciu údajov, a z náhľadu do zoznamu hospodársky subjektov je zrejmé, že zápis uchádzača bol aktualizovaný a pribudlo potvrdenie colného úradu v zmysle § 32 ods. 1 písm. c). Z náhľadu do ZHS nie je možné zistiť či boli aktualizované aj údaje v súlade s § 32 ods. 1 písm. b) . Je potrebné potvrdenia na preukázanie splnenia podmienky podľa § 32. ods. 1 písm. b) od uchádzača vyžiadať ?

Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, na oddelení zoznamov ÚVO nám telefonicky potvrdili, že nové znenie podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. b) považujú za menej prísne ako predchádzajúce znenie a preto tieto podmienky nie je, podľa ich názoru, nevyhnutné v ZHS aktualizovať.
Každopádne podľa § 152 ods. 5 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú bez ohľadu na odsek 4 oprávnení od uchádzača alebo záujemcu dodatočne vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c).”

Podmajersky Jan

Dobrý deň,
sme verejný obstarávateľ, ktorý dostal dve ponuky od skupiny dodávateľov pričom v oboch skupinách je okrem iných členov skupiny aj jeden člen skupiny, ktorý je súčastne členom oboch skupín dodávateľov. Porušili tieto skupiny pri predkladaním ponúk zákon o verejnom obstarávaní ? Ak áno, aký je správny ďalší postup. Výľúčiť z vo obe skupiny dodávateľov? Umožniť náhradiť niektorej skupine spoločného člena, ak áno, ktorej. V tejto veci som nenašiel ani metodiku UVO, preto sa obracia o radu na Vás. Ďakujem za pomoc,

Dobrý deň, zákon explicitne nerieši Vami opísanú situáciu. Podľa § 49 ods. 6 zákona: “Uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku. Uchádzač nemôže byť v tom istom postupe zadávania zákazky členom skupiny dodávateľov, ktorá predkladá ponuku. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči uchádzača, ktorý je súčasne členom skupiny dodávateľov.”
Avšak toto nie je, podľa nášho názoru, Váš prípad. Zároveň je potrebné uviesť, že ÚVO v dôvodovej správe k tzv. enviro novele z minulého roku, (ktorá nebola nakoniec schválená v NR SR) uvádza:
Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa dostáva do kolízie s právom EÚ (najmä s judikatúrou SD EÚ – napr. rozsudky C-538/07 a C-531/16), keďže vytvára nevyvrátiteľnú domnienku kolúzie vo verejnom obstarávaní pokiaľ uchádzač predložil ponuku samostatne a zároveň ako člen skupiny dodávateľov. Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní teda vedie k automatickému vylúčeniu z verejného obstarávania, bez možnosti preukázania opaku zo strany dotknutého uchádzača. Pravidlo, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku je však potrebné zachovať.”

Keďže sa nejedná o toho istého uchádzača, nakoľko sa jedná o dve rôzne skupiny, podľa nášho názoru, nemôže byť táto situácia uznaná ako samostatný dôvod na vylúčenie.

Je teda potrebné preskúmať či došlo týmto konaním k narušeniu hospodárskej súťaže.
Podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak na základe dôveryhodných informácií má dôvodné podozrenie, že uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu hospodársku súťaž, ak sa táto podmienka uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž, “

Pozrite Metodické usmernenie ÚVO č. 10073-5000/2019 zo dňa 17. 07. 2019:
“Zákon o verejnom obstarávaní sa bližšie nezaoberá otázkou účasti viacerých hospodárskych subjektov, ktoré sú majetkovo prepojené. Napriek tomu, že účasť takýchto osôb nie je zákonom vylúčená, sa takéto konanie javí ako nežiadúce v prípade, ak by účasť ekonomicky a majetkovo prepojených osôb mohla negatívne ovplyvniť proces a výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom vzájomných dohôd.

…V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky vo veci C-538/07, Assitur alebo vo veci C-531/16, Ecoservice projektai) nie je možné automaticky vylúčiť uchádzača z verejného obstarávania len preto, že je majetkovo prepojený (patrí do rovnakej ekonomickej skupiny) s iným uchádzačom, ktorý tiež podal ponuku v tom istom verejnom obstarávaní. Iba samotná skutočnosť, že určití uchádzači sú majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojení nemôže odôvodniť ich vylúčenie z verejného obstarávania. Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž.”

A tiež MU ÚVO č. 7321-5000/2019 zo dňa 26.4.2019:
Vo všeobecnosti pritom poukazujeme na to, že formálna alebo neformálna dohoda, výmena informácií, na základe ktorých sa dá dedukovať stratégia účastníkov obstarávania, ktorej cieľom je získať pre nich neoprávnenú výhodu môže byť klasifikovaná ako dohoda narúšajúca hospodársku súťaž a súčasne stať sa aj podkladom pre vylúčenie uchádzačov. Okrem toho môže v určitých prípadoch dôjsť aj k porušeniu ustanovení zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (úplne znenie zákon č. 233/2015 Z. z.) následnému uloženiu sankcie Protimonopolným úradom SR, ktorou môže byť aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.
Pokiaľ ide o napríklad o personálne prepojenie medzi uchádzačmi, môže to byť pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôvodom k tomu, aby preskúmal takéto prepojenia, ktoré môžu byť spolu s ďalšími indíciami súčasťou „dôvodného podozrenia“ o uzavretí dohody narúšajúcej súťaž s následkom vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže v takomto prípade uchádzačov pýtať na napríklad na povahu ich prepojenia a v zmysle princípu proporcionality požadovať dodatočné informácie ako aj uistenie, že ich ponuky sú skutočne samostatné a nezávislé (t. j. napríklad, že ich obsah nebol „nariadený“ konečným užívateľom výhod).”

Dobrý deň,
Chceli by sme Vás poprosiť o radu.
V súťažných podkladoch k podlimitnej zákazke Vo uviedol, že verejný obstarávateľ si vyhradzuje právo neprijať ponuku, ktorej celková cena prevýši predpokladanú hodnotu zákazky. Súťažné kritériá boli dve, teda cena a lehota. Následne medzi predloženými ponukami bola jedna, ktorej cena prekročila PHZ, avšak na základe ním uvedených hodnôt za obe kritériá by v predbežnom poradí bola táto ponuka na prvom mieste.
Aký by mal byť ďalší postup vo vzťahu k takej ponuke? Postačuje zaslať uchádzačovi oznámenie o nezaradení jeho ponuky do vyhodnotenia s odôvodnením, že prekračuje PHZ a teda nie je možné prijať ju?

Ďakujeme za názor.

Dobrý deň, zákon o verejnom obstarávaní pracuje s pojmom “neprijateľná ponuka” a v § 70 ods. 4 zákona ju definuje nasledovne: “Neprijateľné ponuky sú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nespĺňajú podmienky účasti a ponuky, ktorých cena je vyššia ako rozpočet určený a zdokumentovaný verejným obstarávateľom pred vyhlásením verejného obstarávania.”
Ponuka vyššia ako PHZ však, podľa nášho názoru nie je dôvod na vylúčenie ani na nezaradenie do vyhodnocovania. Podľa § 53 ods. 8 zákona: “Komisia vyhodnocuje ponuky, ktoré neboli vylúčené, podľa kritérií určených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení o koncesii, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch, ktoré sú nediskriminačné a podporujú hospodársku súťaž.”
Podľa § 55 ods. 2 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámia, že jeho ponuku alebo ponuky prijímajú. Neúspešnému uchádzačovi oznámia, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. Neúspešnému uchádzačovi v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedú aj identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť doručená námietka. …”
Podľa nášho názoru vzhľadom na vyššie uvedené by ste teoreticky mohli postupovať nasledovne:
1. Vyhodnotíte ponuky podľa určených kritérií.
2. Ponuku na prvom mieste označíte za neprijateľnú vzhľadom na cenu
3. Vypracujete nové poradie, tentokrát už bez neprijateľnej ponuky

Avšak ako uchádzač umiestnený na prvom mieste, ktorého ponuka bola označená ako neprijateľná, by sme sa bránili tým, že podľa § 44 ods. 1 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž.”
Tým, že jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk nebola cena, ale najlepší pomer ceny a kvality, je možné konštatovať, že ste buď zle nastavili kritériá a teda nevedú k ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, alebo ste ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku označili za neprijateľnú.
Zároveň, považujeme podmienku, že si “verejný obstarávateľ vyhradzuje právo neprijať ponuku, ktorej celková výška prevýši PHZ” za netransparentnú. Nakoľko je na subjektívnom rozhodovaní verejného obstarávateľa či si toto právo uplatní alebo nie.

Dobrý deň,

v prípade postupu podľa druhej vety § 66 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, tzv. “super reverznej verejnej súťaže”, ak verejný obstarávateľ nepoužije elektronickú aukciu a rozhodne, že vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnotenie ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky sa uskutoční po vyhodnotení ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk, tak po zostavení poradia uchádzačov na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk vyhodnotí všetky ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky alebo na základe svojho rozhodnutia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky uchádzačov, ktorí sa umiestnili na prvom resp. prvom až treťom poradí?

Dobrý deň, verejný obstarávateľ je v takom prípade povinný postupovať podľa § 55 ods. 1 zákona:
“Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky po vyhodnotení ponúk na základe kritérií na hodnotenie ponúk, sú povinní vyhodnotiť u uchádzača, ktorý sa umiestnil na prvom mieste v poradí, alebo u uchádzačov, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste v poradí, splnenie podmienok účasti a požiadaviek na predmet zákazky. Ak dôjde k vylúčeniu uchádzača alebo uchádzačov alebo ich ponúk, vyhodnotí sa následne splnenie podmienok účasti a požiadaviek na predmet zákazky u ďalšieho uchádzača alebo uchádzačov v poradí tak, aby uchádzači umiestnení na prvom až treťom mieste v novo zostavenom poradí spĺňali podmienky účasti a požiadavky na predmet zákazky alebo aby uchádzač umiestnený na prvom mieste v novo zostavenom poradí spĺňal podmienky účasti a požiadavky na predmet zákazky.”

Podľa metodického usmernenie ÚVO č. 4318-5000/2019 zo dňa 27. 03. 2019: “Zákonodarca v ust. § 55 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní použil slovo „alebo“, tým ponechal rozhodnutie, či vyhodnotí splnenie podmienok účasti u uchádzača na prvom mieste alebo na prvom až treťom mieste na verejnom obstarávateľovi/obstarávateľovi.”

Dobrý deň,
ak má uchádzač uzatvorenú napr. zmluvu o spolupráci na dobu neurčitú (dlhodobo) s inou spoločnosťou na poskytovanie služieb alebo dodávku tovaru a na preukázanie splnenia podmienok účasti použije napr. certifikáty výrobne asfaltu, akreditovaného laboratória…, považuje sa to za preukázanie splnenia podmienok účasti vlastnými kapacitami alebo inou osobou?

Dobrý deň, podľa § 34 ods. 3 zákona musia byť splnené nasledovné podmienky :
“Uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Skutočnosť podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok osoby, že poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu.
Podľa nášho názoru, by zmluva o poskytnutí kapacít mala obsahovať záväzok tejto osoby poskytovať svoje kapacity na predmetnú zákazku počas celej doby jej trvania. Odporúčame Vám opýtať sa na názor aj priamo príslušného verejného obstarávateľa.

Dobrý deň,
chceli by sme sa opýtať na oprávnenosť použitia výnimky v zmysle ust. § 1 ods. 12 písm. u) ZVO.
Verejný obstarávateľ zaslal 3 subjektom Výzvu na predkladanie ponúk za účelom stanovenia PHZ.
Išlo konkrétne o takúto zákazku:
Názov: Vzdelávacie aktivity
Druh: Služby
V zmysle opisu predmetu zákazky (bez rozdelenia na časti) a toho, čo VO požadoval naceniť bolo uvedené:
• Obstarávanie odborného vzdelávania, vzdelávanie orientované na soft skills, vzdelávanie v kurzoch, seminároch za účasti zahraničných lektorov, účasť zamestnancov na stážach a na konferenciách v SR a v zahraničí.
• V rámci týchto vzdelávacích aktivít mali uchádzači naceniť napr.: náklady na externých účastníkov, lektorov, tlmočníkov, školiaci materiál, ale aj obstaranie leteniek z/do zahraničia, cestovné náhrady (tuzemské aj zahraničné), ubytovanie lektorov a expertov na Slovensku, miestna preprava v zahraničí, diéty v zahraničí, poistenie v zahraničí, letiskový transfer, výdavky na vzdelávanie v zahraničí (stáže, workshopy – pričom vzdelávacie aktivity poskytne zahraničný partner a úspešný uchádzač zabezpečí iba letenky, ubytovanie a miestnu prepravu pre zamestnancov VO).
Oslovené subjekty predložili svoje cenové ponuky a VO stanovil PHZ. Keďže jedným zo subjektov bola verejná vysoká škola (ktorá zároveň predložila najnižšiu cenovú ponuku) VO rozhodol, že využije výnimku v zmysle ust. § 1 ods. 12 písm. u) ZVO a teda priamo túto zákazku zadá verejnej vysokej škole.
Otázky:
1/ Je rozhodnutie verejného obstarávateľa správne? Je možné, aby takto opísaný predmet zákazky (ktorý nezahŕňa priamo len „poskytnutie vzdelávacích aktivít“, ktoré určite vie priamo poskytnúť verejná vysoká škola, ale aj nacenenie leteniek, poistenia, diét……) zadal priamo verejný obstarávateľ verejnej vysokej škole?
2/ Je transparentné a v súlade s princípom nediskriminácie, aby takýto predmet zákazky v celku bol dodaný takýmto subjektom? Nemala byť zákazka delená na časti? Má verejná vysoká škola vôbec oprávnenie dodávať, napr. letenky, poistenie?
3/ Ako si máme vysvetliť pojem „priamo poskytuje verejná vysoká škola“? Umožňuje tento pojem, aby verejná vysoká škola niečo realizovala (dodala) v subdodávke, resp. použila kapacity tretích osôb, keďže predložila ponuku v zmysle opisu predmetu zákazky, súčasťou ktorej bolo aj napr. obstaranie leteniek, poistenia, diét…..a nielen vzdelávacie aktivity? Chápe sa takáto „subdodávka“ ako priame poskytnutie verejnou vysokou školou? Alebo naopak je priame poskytnutie verejnou vysokou školou poňaté ako „výlučné poskytnutie plnenia“ len zo strany verejnej vysokej školy, využívajúc len kapacity napr. akademickej obce?

ďakujeme.

Dobrý deň, podľa § 18 ods. 1 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách: “Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.”
Podľa § 15 ods. 2 písm. m) tohto zákona: Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti,”

Výnimka podľa § 1 ods. 12 písm. u) zákona o VO sa vzťahuje len na zákazku na služby, ktoré poskytuje “priamo” verejná vysoká škola. Priamo znamená bez subdodávateľov. Viď metodické usmernenie ÚVO č. 6207-5000/2019 zo dňa 27. 03. 2019 k výnimke podľa § 1 ods. 12 písm. q):
“Na účely tejto výnimky je v súvislosti s požiadavku na priame plnenie predmetu zákazky iným verejným obstarávateľom možné akceptovať skutočnosť, že verejný obstarávateľ v pozícii zhotoviteľa obstará tovary určené na plnenie predmetu zákazky, pričom je z hľadiska svojho statusu prirodzene povinný používať pravidlá verejného obstarávania.

Na druhej strane nie je akceptovateľné, aby takýto verejný obstarávateľ uskutočňoval stavebné práce aj prostredníctvom externých subjektov v pozícii subdodávateľov. V opačnom prípade sa podľa nášho názoru vytvára priestor na účelové obchádzanie zákona, umožňujúceho bez použitia pravidiel verejného obstarávania zadať podlimitnú zákazku subjektu, ktorý na jej plnenie nie je spôsobilý a ktorý na tieto účely potrebuje využiť ďalšie kapacity.”

To znamená, že ak príslušná vysoká škola nie je spôsobilá priamo poskytnúť všetky služby, ktoré boli predmetom zákazky, tak sa podľa nášho názoru jedná o účelové obchádzanie zákona.

Dobrý deň, chceli by sme vás poprosiť o informáciu. Budeme pripravovať verejné obstarávanie na odborné prehliadky, skúšky a servis výťahov. Je to zákazka na poskytnutie služby. Chceli by sme uzatvoriť zmluvu na tri roky, kde výsledkom by mohla byť zmluva o poskytnutí služby napr. § 269 , obchodný zákonník? / niektoré inštitúcie využívajú zmluvu o dielo./, je teda vhodnejšia zmluva o poskytnutí služby? Do výzvy je teda potrebné zahrnúť rozsah všetkých servisných prác a skúšok, ale čo v prípade, že počas zmluvy dôjde k nečakaným veľkým, alebo menším opravám, v prípade zhorenia motora, alebo potreby opraviť iné súčiastky, alebo havarijné stavy, ktoré však nie je možné predpokladať počas troch rokov, a tým to nie je možné ani naceniť v rámci cenovej ponuky uchádzačov. Ako máme v takomto prípade postupovať? Máme urobiť verejné obstarávanie len na tento servis? A ak nastane situácia, že príde väčšia oprava? Napr. ak by sa stalo, že je treba opraviť súčiastku v hodnote napr. 5000 € muselo by sa robiť verejné obstarávanie ako na zákazku na dodanie tovaru spojenú s montážou? Aj keď budeme mať zazmluvnenú firmu na prehliadky, skúšky a servis výťahov? Ďakujem pekne za skorú odpoveď.

Dobrý deň, podľa § 42 ods. 1 zákona: “Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek …” tak, aby dostal porovnateľné ponuky.
V prípade odborných skúšok, prehliadok či kontrol to určite viete presne určiť a tam by bola vhodná zmluva o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka. Avšak v prípade opráv, kde neviete určiť predpokladané množstvo, by ste podľa nášho názoru mohli zvážiť uzavretie rámcovej dohody s viacerými uchádzačmi s opätovným otvorením súťaže alebo zriadenie dynamického nákupného systému.
Podľa § 2 ods. 5 písm. g) zákona rámcová dohoda nemusí určovať predpokladané množstvo predmetu zákazky, ak to nie je možné určiť.

Prípadne by Vám mohla pomôcť aj realizácia prípravných trhových konzultácii.

Ďakujem za odpoveď, týkajú sa tieto postupy, resp. podmienky aj pri zákazke s nízkou hodnotou? Ide totiž o ZsNH v našom prípade.

Dobrý deň, na zákazky s nízkou hodnotou sa vzťahuje § 117 a prvá časť zákona okrem ustanovení § 4, § 20, § 24 a § 25 ods. 3.
Dynamický nákupný systém je možné zriadiť pre nadlimitné a podlimitné zákazky. Uzavretie rámcovej dohody pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je vylúčené.

Podľa § 6 ods. 16 zákona: “Zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona.”
To znamená, že celková hodnota zákaziek na služby, ktoré predstavujú jeden predmet zákazky, nesmie v priebehu kalendárneho roka (alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok) dosiahnuť či presiahnuť finančný limit podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. 70 000 eur.

Ešte Vás upozorníme na jedno metodické usmernenie č. 14332-5000/2018 zo dňa 19.12.2018:
“V súvislosti s nákupom materiálu, ktorým sa rieši individuálna nepredvídateľná porucha, a teda ide o materiál pre priamu spotrebu a na konkrétny účel, je možné vyjadriť názor, že ak u verejného obstarávateľa vznikne potreba zabezpečiť predmetné tovary, ktoré z objektívnych dôvodov nemohol predpokladať, a teda ani naplánovať, môže ísť o samostatné predmety zákazky.”

Dobrý deň. Verejný obstarávateľ z informačného systému verejnej správy disponuje informáciami, že uchádzač má evidované nedoplatky na sociálnom poistení, a zároveň aj evidované pohľadávky po splatnosti voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zákazka bola vyhlásená dňa 19.9.2019. Ako má verejný obstarávateľ postupovať pri vyhodnocovaní podmienok účasti? Uchádzač je zapísaný v zozname hospodárskych subjektov a zároveň splnenie podmienok účasti deklaroval čestným vyhlásením.

Dobrý deň, čo sa týka zoznamu hospodárskych subjektov tak podľa § 152 ods. 5 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú bez ohľadu na odsek 4 oprávnení od uchádzača alebo záujemcu dodatočne vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c). ”

Zároveň Vás upozorňujeme, že podľa § 32 ods. 7 zákona: “Uchádzač alebo záujemca sa považuje za spĺňajúceho podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b) a c), ak zaplatil nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach

K tejto problematike pozrite časti metodických usmernení zapracované v našom zákone pod § 32 ods. 7.