Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Dobrý deň,
plánujeme obstarávať analýzy vzoriek postupom zákazky s nízkou hodnotou oslovením zahraničných subjektov. Chcela by som sa opýtať, či postačuje preveriť si u subjektu, že mu nebol udelený zákaz účasti v registri hospodárskych subjektov so zákazom účasti, ktorý podľa § 147 písm. f) vedie Úrad pre verejné obstarávanie, alebo je potrebné si uvedenú skutočnosť preveriť aj v iných registroch vedených krajinou, v ktorej zahraničný subjekt pôsobí? Respektíve je možné požadovať od zahraničného subjektu čestné vyhlásenie, že nemá udelený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní?
Chcela by som sa ešte opýtať ohľadom vyhodnocovania ceny s DPH pri zahraničných subjektoch, ktorí sú platcom DPH, ale vzhľadom na dodávanie služby do zahraničia dochádza k prenosu DPH na Slovensko. Pri vyhodnocovaní ponuky môžem túto DPH dopočítať do ceny bez DPH uchádzača (pokiaľ ju nedopočíta), alebo je pre mňa celková cena cena bez DPH a nemôžem ju dopočítať. Ešte tretia otázka: vzhľadom na zákazku s nízkou hodnotou a zahraničný subjekt (Maďarsko, Poľsko, Česko) neočakávam, že by nám dodávatelia reagovali ponukou na dopyt zaslaný v slovenskom jazyku. Je z Vášho pohľadu potrebný úradný preklad dokumentácie (zrejme do Aj), alebo postačuje bežný preklad? Zverejňujem potom aj zmluvu v cudzom jazyku?

Vopred ďakujem za informáciu.

Dobrý deň, podľa § 117 ods. 5 zákona máte pred uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom overiť či spĺňa aj podmienku účasti podľa § 32 ods. 1 písm. f)., ktorá znie “nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu,”
Podľa metodického usmernenia ÚVO č. 7947-5000/2019 zo dňa 01. 07. 2019:
“Čo sa týka zahraničných hospodárskych subjektov, ktoré majú uložený zákaz účasti uložený v krajine svojho sídla alebo miesta podnikania, úrad ich zapíše do registra, pokiaľ ide o konečné rozhodnutie, ktoré je vykonateľné v SR a úrad sa o takomto rozhodnutí dozvie.
Podľa nášho názoru, ak nie je možné túto podmienku overiť v obdobnom registri v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu uchádzača, môžete ho požiadať aj o predloženie čestného vyhlásenia (viď § 32 ods. 2 písm. f).

Čo sa týka prenosu DPH pri poskytnutí služby zo zahraničia, ak je vaším kritériom cena s DPH (ste pravdepodobne neplatca DPH) je potrebné, aby sa vyhodnocovali porovnateľné ponuky, t.j. aby ste zabezpečili čestnú hospodársku súťaž. Ak verejný obstarávateľ zvolí ako hodnotiace kritérium cenu vrátane DPH, zdá sa nám vhodné, aby uchádzač v ponuke uviedol cenu, ktorá zahŕňa Vaše celkové náklady vrátane DPH, a to v sadzbe podľa zákona o DPH, ktorú mu oznámi verejný obstarávateľ.

Súťažné podklady, ktoré verejný obstarávateľ poskytne uchádzačom v cudzom jazyku, podľa nášho názoru nemusia byť úradne preložené. Podľa nášho názoru, však podľa zákona o štátnom jazyku majú byť vyhotovené v slovenskom jazyku.
Bohužiaľ podľa § 21 ods. 6 zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku, ale len ak ide o postup zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo súťaž návrhov.
Úrad sa síce snažil v ostatnej novele napraviť túto chybičku, ale zákon nebol schválený.
Takže platí, že “Ponuky, návrhy a ďalšie doklady a dokumenty vo verejnom obstarávaní sa predkladajú v štátnom jazyku. …”

Keďže sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou, za vhodné riešenie považujeme, vyhotoviť príslušnú dokumentáciu pre vypracovanie ponuky vrátane návrhu zmluvy, či návrhu na plnenie kritérií dvojjazyčne.

Pekný deň
Obstarávali sme zákazku s nízkou hodnotou avšak neprišla ani jedna ponuka. Postačuje v zápisnici konštatovať, že z tohoto dôvodu súťaž rušíme alebo musíme poslať informáciu o zrušení tým uchádzačom, ktorých sme vyzvali?

Dobrý deň, formálny postup pri zákazke s nízkou hodnotou nie je zákonom určený. Pravidlá určujete Vy, napr. vo Výzve na predkladanie ponúk. Vzhľadom na to, že aj pri vyšších metódach obstarávania sa upovedomenie o zrušení posiela len záujemcom alebo uchádzačom, tak hospodárskym subjektom, ktoré neprejavili záujem o zákazku nemusíte, podľa nášho názoru, nič posielať.

Dobrý deň,
ako verejný obstarávateľ realizujeme nadlimitnú zákazku podľa § 66, mali sme už termín otvárania ponúk, otváranie ponúk bolo verejné. Zistili sme však, že budeme potrebovať zmeniť PHZ a opis predmetu (nakoľko sa požiadavky na zákazku z našej strany medzičasom zmenili) a aj to, že nami zadané kritériá neboli jednoznačné, nakoľko ich uchádzači pochopil po svojom a nimi zadané hodnoty nie sú porovnateľné. Aby sme neporušili princípy verejného obstarávania a zároveň nenarušili hospodársku súťaž, rozhodli sme sa k zrušeniu zákazky.
Poprosíme Vás o radu, či môžeme zrušiť zákazku aj keď sme ju ešte ako komisia nevyhodnocovali a ako máme postupovať?
Stačí, keď pošleme informáciu o zrušení zákazky všetkým uchádzačom, opreli by sme sa o znenie zákona o VO § 57 ods. 2, kde by sme zrušenie odôvodnili a zároveň by sme zaslali oznámenie o zrušení zákazky prostredníctvom formulárov uvedených na stránke UVO. Alebo musíme spísať zápisnicu o vyhodnotení ponúk, a až potom zrušiť zákazku?

Vopred ďakujeme za vysvetlenie a radu.

Dobrý deň, treba si uvedomiť, že verejné obstarávanie ruší jedine verejný obstarávateľ, alebo obstarávateľ, nie nimi zriadená komisia.
Podľa nášho názoru, je možné zrušiť prebiehajúce verejné obstarávanie, alebo jeho časť kedykoľvek, keď nastanú zákonné dôvody na jeho zrušenie.
Ak by dôvodom na zrušenie bolo napr., že ani jeden uchádzač alebo záujemca nesplnil podmienky účasti , alebo ani jedna z predložených ponúk nezodpovedá požiadavkám určeným podľa § 42 alebo § 45, tak je potrebné, aby mal verejný obstarávateľ k týmto dôvodom príslušné rozhodnutie komisie.

Podľa § 57 ods. 2 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zrušiť verejné obstarávanie alebo jeho časť aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračovali, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, …”

Vzhľadom na to, že konanie verejného obstarávateľa má byť preskúmateľné a zrušenie VO je úkon, proti ktorému je možné podať námietky, máme za to, že verejný obstarávateľ musí vedieť jednoznačne odôvodniť a podložiť svoje rozhodnutie. Ak teda verejný obstarávateľ pre svoje rozhodnutie o zrušení nepotrebuje výsledky hodnotenia zo strany komisie, nie je, podľa nášho názoru, povinný čakať na ich výsledok.

Podľa § 57 ods. 3 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo záujemcov o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, koncesie alebo jeho časti s uvedením dôvodu a oznámiť postup, ktorý použijú pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky alebo pôvodný predmet koncesie.”

Podľa § 26 ods. 3 písm. b): “Oznámenie o výsledku verejného obstarávania pošlú verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania, ktoré bolo predmetom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o koncesii alebo oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.”

Podľa § 57 ods. 4 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o výsledku verejného obstarávania uvedú, či zadávanie zákazky alebo zadávanie koncesie bude predmetom opätovného uverejnenia.”

Dôvody zrušenia použitého postupu uvádzate aj v správe o zákazke podľa § 24 ods. 3 zákona. A tiež nezabudnite na informačné povinnosti podľa § 64 zákona.

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadom súťaženie telekomunikačných služieb, konkrétne ohľadom určenia PHZ.
Je potrebné realizovať prieskum trhu alebo stačí určenie PHZ na základe skutočného plnenia za predchádzajúcich 12 mesiacov, ktoré určíme z faktúr (napr. od 01.04.2019 so 31.03.2020.)? Predtým išlo o zákazku na dlhšie obdobie, ale brali by sme do úvahy posledných 12 mesiacov.
Ďakujem.

Dobrý deň, podľa zákona sa určuje PHZ prioritne “na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky” následne, ak nemá verejný obstarávateľ takéto údaje k dispozícii, “určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom.”
Zároveň tzv. Veľká novela zákona upravila , že hlavným cieľom stanovenia PHZ je ustanovenie postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov“.

Vhodnosť spôsobu určenia PHZ posudzujete a nakoniec aj obhajujete len Vy sami. Ak Vám z výšky PHZ vyjde jednoznačne, akým postupom podľa finančných limitov máte postupovať, tak ste naplnili hlavný cieľ určenia PHZ.

Väčší dôraz na presnosť stanovenia PHZ je, podľa nášho názoru, potrebné klásť najmä v prípade, ak stanovíte podmienky súťaže, ktoré sa určujú v spojení s predpokladanou hodnotou zákazky napr. zábezpeka, obraty, referencie…

Podľa § 6 ods. 7 zákona:
“Ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby, ktorá sa pravidelne opakuje, alebo obnovuje v dohodnutej lehote, predpokladaná hodnota zákazky sa určí z
a) celkových skutočných nákladov rovnakého alebo porovnateľného tovaru alebo služieb, ktoré boli obstarané v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v predchádzajúcich 12 mesiacoch, upravených o očakávané zmeny v množstve alebo v hodnote v nasledujúcich 12 mesiacoch, alebo
b) celkovej predpokladanej hodnoty tovaru alebo služieb obstarávaných v priebehu 12 mesiacov po prvom plnení alebo počas platnosti zmluvy, ak je dlhšia ako 12 mesiacov.”

Podstatné je, aby ste vedeli obhájiť Vami stanovenú PHZ ako aktuálnu a zodpovedajúcu predmetu Vašej zákazky v čase vyhlásenia VO.

Ahojte,

realizujeme podlimitnu zakazku bez vyuzitia elektronickeho trhoviska. Vyhodnotenie splnenia podmienok ucasti budeme mat az po vyhodnotenie ponuky a elektronickej aukcii. Uchadzaci nam prelozili ponuky s chybajucou prilohou c. 3, ide len o cestne vyhlasenie. Na doplnenie ich mozeme vyzvat uz pri otvarani ponuky, este pred vyhodnotenim splnenia podmienok ucasti? Alebo az pri posudzovani splnenia podmienok ucasti po elektronickej aukcii? Mame sa nejako zvlast aj zaoberat myslienkou, ze uchadzaci zabudli na rovnaku prilohu k cenovej ponuke? nemohlo by to byt chapane ako konflikt zaujmov pre tychto uchadzacov?
Dakujem za odpoved

Dobrý deň, môžete nám upresniť o aké čestné vyhlásenie sa jedná?

Ide o cestne vyhlasenie, ze súhlasí s podmienkami verejného obstarávania, je dôkladne oboznámený s celým obsahom súťažných podkladov, návrhom rámcovej dohody, vrátane všetkých príloh, všetky doklady, dokumenty, vyhlásenia a údaje uvedené v ponuke sú pravdivé a úplné, predkladá iba jednu ponuku a nie je členom skupiny dodávateľov, ktorá ako iný uchádzač predkladá ponuku.

Dobrý deň, toto čestné prehlásenie nie je doklad preukazujúci splnenie podmienky účasti.

Podľa 53 ods. 1 zákona: “Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači…..Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. “

Požadované čestné vyhlásenie však, podľa nášho názoru, nie je ani požiadavka na predmet zákazky. Je to niečo ako požadovaná náležitosť ponuky.
Zákon nerieši možnosť vylúčenia uchádzača za chýbajúcu náležitosť ponuky, ktorá neslúži na vyhodnotenie ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa na predmet zákazky.

Vami požadované čestné vyhlásenie, je z nášho pohľadu, zbytočný doklad, ktorý len zvyšuje administratívnu náročnosť verejného obstarávania. Nevidíme totiž jeho zmysel. Na aký reálny účel tento doklad, podľa Vás slúži? Čo sa ním preukazuje?

Z nášho pohľadu potom máte dve možnosti:
– požiadať uchádzačov o doplnenie tohto dokladu, na čo však, podľa nášho názoru, nemáte oporu v zákone…
– alebo skonštatovať, že to uchádzači nepredložili, ale v súlade s princípom proporcionality s cieľom zachovania čo najširšej hospodárskej súťaže to nepovažujete za dôvod na ich vylúčenie.

Avšak, ak požiadate uchádzačov o vysvetlenie ponuky a náhodou sa stane, že uchádzač nedoručí písomné vysvetlenie ponuky v určenej lehote, budete musieť jeho ponuku podľa § 53 ods. 2 písm. c) vylúčiť. A to by bol podľa nášho názoru sporný moment, keď by ste uchádzača v podstate vylúčili za nepredloženie zbytočného dokladu.

V prípade, že by ste mali dôvodné podozrenie, že uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu hospodársku súťaž, tak môžete uchádzača vylúčiť, ak ste túto podmienku, podľa § 40 ods. 6 písm. c) zákona, uviedli vo výzve na predkladanie ponúk.

Konflikt záujmov je trochu iná situácia. Je definovaný v § 23 zákona: “Konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.”

Hm, tak my asi pojdeme tou cestou, ze to nebudeme pozadovat dolozit, nakolko este v Spodkladoch sme uviedli povinne nalezistosti ponuky a toto CV, sme tam akosi zabudli uviest, takze asi bude logickejsie to nepozadovat teraz, ak by to niekedy chcel od nas niekto vysvetlit, tak to vysvetlime, tak ako ste nam radili hore. dakujem.

to predmetne CV, mame predpisane v prirucke pre VO, sme prijimatel dotacie, a v ramci prirucky mame od sutaziacich pozadovat toto CV, resp. je to jedna z priloh pre VO,

Dobrý deň, v takom prípade si overte u poskytovateľa pomoci, aký môže byť Váš postih za nedodržanie tohto pokynu príručky.

Dobrý deň, zaujíma by ma Váš názor pri zákazkách realizovaných cez EKS.
Vo všeobecnosti platí, že cez EKS sa zadávajú zákazky, pri ktorých nie je potrebné posudzovať podmienky účasti, resp. úrad neoporúča vyhlasovať cez EKS zákazky pri ktorých je potrebné podmienky účasti posudzovať.
Podmienky elektronického trhoviska však pripúšťajú možnosť od zmluvy odstúpiť v prípade, ak si objednávateľ vyhradil právo na poskytnutie vzorky a ta mu nebola poskytnutá alebo vzorka nezodpovedá špecifikácií predmetu zákazky. Nie je požadovanie vzorky podmienka účasti podľa § 34 ods. 1 písm. m) bod 1 zákona o VO?
Myslíte si, že môže verejný obstarávateľ od dodávateľa požadovať predloženie prospektového materiálu, nie ako podmienku účasti ale ako podmienku k splneniu preukazania požiadavky na predmet zákazky?
Ďakujem.

Dobrý deň, áno iné podmienky účasti ako osobné postavenie sa v podlimitnom trhovisku neoverujú, ale verejný obstarávateľ môže v EKS požadovať, aby uchádzači predložili funkčnú a technickú špecifikáciu (vlastný návrh plnenia), vrátane katalógových listov, technických opisov, príp. iných dokumentov preukazujúcich splnenie minimálnych požadovaných parametrov predmetu zákazky
Máme za to, že ak je to vhodné a potrebné pre overenie minimálnych požadovaných parametrov, môže v rámci predloženia vlastného návrhu plnenia požadovať aj predloženie prospektov.

Dobrý deň,
prosím, ako je to so subjektom, ktorý je práve v procese zápisu do zoznamu hospodárskych subjektov? Môže tento predložiť ponuku do VO? Napr. s použitím JED dokumentu?

Ďakujem.

Dobrý deň, zápis do zoznamu hospodárskych subjektov (ZHS) nie je pre predloženie ponuky povinný, s výnimkou el. trhoviska – viď § 14 ods. 1 zákona.
Podľa § 39 ods. 1 zákona môžete JED-om predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti. Pri podlimitnej zákazke bez využitia elektronického trhoviska môžete podľa § 114 ods. 1 zákona predbežne nahradiť doklady určené verejným obstarávateľom na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom podľa § 39 alebo čestným vyhlásením.

Zároveň platí, že podľa § 32 ods. 3 zákona: Uchádzač alebo záujemca nie je povinný predkladať doklady podľa odseku 2, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je oprávnený použiť údaje z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu.47a) Ak uchádzač alebo záujemca nepredloží doklad podľa odseku 2 písm. a), je povinný na účely preukázania podmienky podľa odseku 1 písm. a) poskytnúť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.47b) Údaje podľa druhej vety verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený použiť údaje z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu47a) bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž, ktoré doklady podľa odseku 2 sa z dôvodu použitia údajov z informačných systémov verejnej správy nepredkladajú.”

Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, pri nadlimitkej zákazke sme ako jednu z podmienok účasti požadovali autorizovaného architekta, iné osoby sme nežiadali. V predloženej ponuke uchádzača v prílohe zmluvy, kde majú uviesť zoznam kľúčových odborníkov, uviedli okrem autorizovaného architekta ďalšie osoby, ktoré sme však nepožadovali, ani nijaké ich doklady, či osvedčenia neposkytli. Máme sa teraz zaoberať týmito osobami, t. j. riešiť ich vzťah k uchádzačovi, prípadne požadovať splnenie podmienok osobného postavenia?
Ďakujem.

Dobrý deň, podľa nášho názoru, máte podľa zákona posúdiť splnenie Vami stanovených podmienok účasti.
Len v prípade, ak by ste z predložených dokladov nemohli posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti, môžete požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov.
Ak Vás údaje poskytnuté uchádzačom navyše dostávajú do situácie, že neviete posúdiť splnenie podmienky účasti, je potrebné sa nimi zaoberať a požiadať uchádzača o vysvetlenie.

Zároveň, Vás upozorňujeme, že podľa § 40 ods. 6 písm. c) zákona, môžete uchádzača vylúčiť ak poskytol informácie alebo doklady, ktoré sú nepravdivé alebo pozmenené tak, že nezodpovedajú skutočnosti a majú vplyv na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti alebo výber záujemcov.
To znamená, že ak uchádzač alebo záujemca ustanovené podmienky účasti spĺňa aj bez dokladu, resp. bez informácie, ktorá sa ukázala ako nepravdivá alebo pozmenená tak, že nezodpovedá skutočnosti, nebude z tohto dôvodu vylúčený z verejného obstarávania.

Dobrý deň, realizujeme obstarávanie nadlimitnej zákazky Územný plán regiónu kraja, v ponuke uchádzača s najnižšou cenou sú referencie, ktoré mu poskytla iná osoba, ktorá je zároveň aj jeho subdodávateľom. Zároveň však niektoré referencie sú realizované uchádzačom, niektoré inou osobou. Je možné akceptovať takúto mutáciu? Súčasne nám predložil autorizovaného architekta, ktorý je zamestnancom inej osoby (zároveň subdodávateľa). Musí v takomto prípade spĺňať osobné postavenie alebo postačuje, že osobné postavenie spĺňa iná osoba (zároveň subdodávateľ), čiže jeho zamestnávateľ?
Ďakujem.

Dobrý deň, podľa § 34 ods. 3 zákona: “Uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah.”
Nevidíme žiadnu prekážku, prečo neuznať časť referencií preukázaných inou osobou.
Zároveň ako upozorňuje aj úrad vo svojich usmerneniach: “Povinnosť preukázania reálnej dispozície kapacitami tretej osoby počas celého trvania zmluvného vzťahu potom podľa názoru úradu implikuje, že z tejto osoby sa (až na výnimočné prípady) stane aj subdodávateľ.”

Zamestnanec inej osoby je kapacitou tejto inej osoby a táto iná osoba (zamestnávateľ) musí spĺňať podmienky podľa § 34 ods. 3 zákona.

Pozrite napr. Metodické usmernenie č. 11107-5000/2017 zo dňa 27.06.2017:
“Splnenie podmienky účasti týkajúcej sa odbornej spôsobilosti podľa ustanovenia § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní môže uchádzač preukázať tak, že preukáže pracovnoprávny vzťah s fyzickou osobou, ktorá spĺňa odborné predpoklady (v danom prípade vlastní príslušné osvedčenia alebo certifikát) alebo ju preukáže prostredníctvom využitia kapacít inej osoby podľa ustanovenia § 34 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.
V prípade pracovnoprávneho vzťahu s fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady, táto fyzická osoba nie je povinná preukazovať splnenie podmienky účasti podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní.

Dobrý deň, je možné v zmysle ustanovenia § 18 zákona uzavrieť dodatok k zmluve o poskytovaní služieb, predmetom ktorého bude iba predĺženie platnosti zmluvy? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, ak sú splnené podmienky uvedené v § 18 zákona tak je to možné. Pozrite si však Všeobecné metodické usmernenie č. 10 – 2019 zo dňa 24.10.2019 – k zmenám zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy počas ich trvania – tu
kde sa okrem iného uvádza:
“V prípade zmeny časových lehôt v zmluve, 5 %-ná zmena zmluvy neznamená, že sa jednoducho pridá 5 % dní. Každý dodatočný deň predĺženia zmluvy musí byť kalkulovaný v peňažnej hodnote a len táto peňažná hodnota môže byť použitá na účely výpočtu hodnoty zmeny zmluvy, ak je to objektívne možné vyčísliť.”

Záleží, podľa ktorej podmienky pre úpravu zmluvy uvedenú v § 18, plánujete postupovať. Rovnako sa môže napr. jednať o podstatnú zmenu zmluvy § 18 ods. 2 písm. c) mení sa ekonomická rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva neupravovala: “Ak napríklad zmena znižuje riziko dodávateľa platiť penále”

Tu však nie je možné určiť nejaké všeobecné pravidlo. Každú zmenu zmluvy je nutné posudzovať jednotlivo.

V prípade zákazky, kde sa použije elektronická aukcia – má verejný obstarávateľ právo vyžadovať od uchádzača potvrdenie ceny od dodávateľa materiálu z dôvodu nízkej ceny pred realizovaním elektronickej aukcie?

Dobrý deň, podľa § 53 ods. 2 zákona komisia na vyhodnotenie ponúk požiada uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky, ak sa javí ponuka ako mimoriadne nízka. Túto možnosť má tak pred el. aukciou, ako aj po jej uskutočnení. Vysvetlenie sa má týkať tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Verejný obstarávateľ môže preverovať, či je cena ponuky reálne dosiahnuteľná za stanovených podmienok a dodržaní požadovanej kvality. Preto má právo žiadať o vysvetlenie ako uchádzač mieni dodržať ceny materiálov, ktoré sa mu zdajú mimoriadne nízke.
Požiadavka verejného obstarávateľa však musí byť v súlade s princípmi verejného obstarávania. Podľa nášho názoru, by komisia uchádzačovi nemala striktne diktovať spôsob ako má preukázať, že jeho cena je reálne dosiahnuteľná, ale môže mu uviesť príklad resp. mala by uznať aj iný dôkaz, ktorým uchádzač rovnako preukáže, že realizácia obstarávaného predmetu zákazky je reálne možná za danú cenu.

Ako preukážeme podmienky účasti osobného postavenia subdodávateľa, ktorý je príslušníkom slobodného povolania?

Dobrý deň, v podstate rovnako ako u iných typov subdodávateľov a to dokladmi podľa § 32 ods. 2 zákona. Musíte si overiť, ktoré právne predpisy sa na takýto typ podnikania Vášho subdodávateľa vzťahujú. Slobodné povolanie nie je živnosť, ale aj tak sa naň vzťahujú napr. zákon o zdravotnom poistení, o sociálnom poistení či zákon o dani z príjmov…

Čo sa týka oprávnenia poskytovať predmet zákazky pozrite napr. Metodické usmernenie ÚVO č. 10872-5000/2018 zo dňa 5.9.2018:
“Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že na povinnosť zakotvenú v ustanovení § 32 ods. 1 písm. e) je potrebné nazerať v širšom kontexte, nakoľko prísny výklad tohto ustanovenia by mohol mať za následok diskrimináciu uchádzačov alebo záujemcov (tretích/iných osôb), ktorí svoju činnosť nevykonávajú ako podnikanie podľa Živnostenského zákona alebo Obchodného zákonníka a napriek tomu sú oprávnení poskytovať predmet zákazky podľa iných právnych predpisov.”

Podľa § 41 ods. 1 písm. b) zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii vyžadovať, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a neexistovali u neho dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu sa preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, ktorý má subdodávateľ plniť.

Dobrý deň,
Verejný obstarávateľ sa rozhodol z dôvodu mimoriadnej situácie zrušiť verejné obstarávania podlimitnej zákazky v procese “pred podpisom zmluvy”. Viazanosť ponúk bola zabezpečená zábezpekou, ktorú v prípade zrušenia VO musí verejný obstarávateľ uvoľniť v súlade s § 46 ods. 7 písm. b) ZVO.
Otázky:
1) Zrušením VO sa rozumie odoslanie oznámenia o výsledku VO alebo jeho uverejnenie?
2) Je možné zaslať listy uchádzačom s informáciou o zrušení VO spolu s odoslaní, OOznámenia o výsledku na publikovanie, alebo až po vypublikovaní oznámenia
2) Môžu uchádzači podať námietku v prípade zrušenia zadávania podlimitnej zákazky?

Ďakujem

Dobrý deň,
podľa § 114 ods. 8 zákona:
“Verejný obstarávateľ pri zrušení verejného obstarávania postupuje podľa § 57.”

Podľa § 57 ods. 3:
“Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo záujemcov o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, koncesie alebo jeho časti s uvedením dôvodu a oznámiť postup, ktorý použijú pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky alebo pôvodný predmet koncesie.”

Podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona:
“Oznámenie o výsledku verejného obstarávania pošle verejný obstarávateľ bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania, ktoré bolo predmetom výzvy na predkladanie ponúk.”

Ad 1: Zrušením VO sa, podľa nášho názoru, rozumie rozhodnutie verejného obstarávateľa o zrušení.

Ad 2: Informáciu o zrušení uchádzačom a rovnako aj oznámenie o výsledku verejného obstarávania zasielate bezodkladne po rozhodnutí o zrušení. V zákone nie je upravené, že by jedno z týchto oznámení malo predchádzať druhému.

Ad. 3: Proti úkonu zrušenie použitého podlimitného postupu zadávania zákazky (bez využitia el. trhoviska) je možné podať námietku. Nepriamo to potvrdzuje aj znenie § 174 ods. 1 písm. e) zákona či znenie § 46 ods. 7 písm. b)

Dobrý deň, vo verejnej súťaži sme dostali žiadosť o predĺženie viazanosti ponúk na ktorú sme nereagovali, lebo už nechceme ďalej čakať na ukončenie súťaže. Na základe toho nás vylúčili s čím súhlasíme. Otázka je či sa vieme vzdať práva na podanie námietky, s cielom rýchlejšieho vrátenia zábezpeky od obstarávateľa. Ďakujem

Dobrý deň, zákon o VO priamo takúto možnosť neupravuje a zároveň podľa § 185 ods. 1 a 2 zákona sa na konanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, okrem tam uvedených výnimiek, nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že nie je možné, aby ste ste sa vzdali nároku na námietku, za účelom urýchlenia vrátenia zábezpeky.

Zároveň, len pre istotu, Vás upozorňujeme, že pre verejné obstarávania vyhlásené po 1.1.2019 platí úprava:
“Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadujú zábezpeku, určia lehotu viazanosti ponúk, ktorá nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk. Po uplynutí lehoty podľa prvej vety lehotu viazanosti ponúk nemožno predĺžiť.

Dobrý deň,
V súlade s § 42 ZVO musí verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch jednoznačne, úplne a nestranne opísať predmet zákazky. V prípade zákazky na stavebné práce obsahuje dostatočný opis predmetu projektovú dokumentácia, ktorá poskytuje uchádzačovi všetky potrebné údaje ohľadom výsledného diela, množstiev použitých materiálov, potrebných druhov stavebných prác a ich rozsahu, nasadenia mechanizmov a predpokladaného počtu pracovníkov. I keď všetky tieto údaje sú dostatočné k oceneniu zákazky, (vypracovaniu rozpočtu stavby), obstarávateľ v súlade s bežnou praxou poskytuje ako pomoc pre ocenenie prác „výkaz výmer“, ktorým uchádzačom jednoznačne stanovuje množstvo potrebných prác a materiálov pre realizáciu predmetu zákazky. Nakoľko výkaz výmer vypracovala odborne spôsobilá osoba, obstarávateľ predpokladá, že ním navrhované položky výkazu výmer potrebné pre ocenenie prác sú v súlade s projektovou dokumentáciou. V poslednej dobe sa stále častejšie, ako verejný obstarávateľ, stretávame po ukončení verejného obstarávania a podpisu zmluvy o dielo s požiadavkou zhotoviteľa, ktorý pri realizácii stavby zisťuje, že z dôvodov rozporu údajov poskytnutých projektovou dokumentáciou a výkazom výmer nie je ním vypracovaná cena diela končená a požaduje schválenie prác naviac (chýbajúce položky, nepresné množstvo a pod.) Myslíme si, že takýto postup zhotoviteľa nie je v súlade s princípmi verejného obstarávania, že § 48 ZVO poskytuje uchádzačovi dostatočný priestor na vysvetlenie možných nezrovnalostí medzi poskytnutými informáciami potrebnými na vypracovanie ponuky, pričom vysvetlenie by bolo samozrejme oznámené všetkým záujemcom. Verejný obstarávateľ zodpovedný za vypracovanie súťažných podkladov nemôže s istotou tvrdiť, že ním predložený výkaz výmer je jedinou možnou alternatívou, ktorá presne opisuje realizáciu diela podľa projektu stavby vrátane množstiev – výkaz výmer vypracovaný inou zodpovednou osobou by určite nebol úplne totožný (vplyv ľudského faktoru).
Otázka: Je v súlade so ZVO, ak verejný obstarávateľ zapracuje do súťažných podmienok:
a) uchádzačom ocenený výkaz výmer bude obsahovať ceny všetkých prác a materiálov potrebných k realizácii diela podľa projektu stavby, cena je konečná,(práce, ktoré vyplývajú z projektovej dokumentácie stavby)
b) v prípade zistenia rozporu medzi výkazom výmer a projektovou dokumentáciou má uchádzač možnosť v rámci vysvetlenia súťažných podmienok požadovať od obstarávateľa upresnenie informácií a ich vysvetlenie, ak tak neučiní, bude ním predložená cenová ponuka považovaná za konečnú cenu na realizáciu celého diela definovaného projektu stavby.
Horeuvedené podmienky sa samozrejme nebudú vzťahovať na práce v projekte neuvedené a práce, ktoré nebolo možné predvídať,( napr. pri rekonštrukciách objektov – rozoberanie konštrukcií, zemné prace…
Ďakujem.

Dobrý deň, podľa nášho názoru za prípravu a teda aj úplnosť podkladov na vypracovanie ponuky zodpovedá verejný obstarávateľ.
V § 42 ods. 1 zákona sa uvádza:
Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky….Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky…
…b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.

V prípade, ak by verejný obstarávateľ prenášal zodpovednosť za vypracovanie podrobného rozpočtu na uchádzačov, vystavoval by sa riziku, že ponuky uchádzačov nebudú navzájom porovnateľné a to je napr. v prípade verejnej súťaže neakceptovateľné a to najmä, ak by jediným kritériom vyhodnotenia ponúk bola cena.

Úrad k tejto téme vydal staršie metodické usmernenie č. 281-5000/2012 tu ešte k zákonu č. 25/2006 Z.z., ale podľa nášho názoru platí aj dnes. Okrem iného sa v ňom uvádza:
“Prenesenie povinnosti dopracovať podľa projektovej dokumentácie súpis prác, ktoré sú potrebné na zhotovenie stavby a nie sú súčasťou výkazu výmer na uchádzača alebo záujemcu nie je podľa nášho názoru v súlade s princípmi verejného obstarávania a verejný obstarávateľ by sa mal vyvarovať takému konaniu.”

Verejný obstarávateľ by mal pristupovať k príprave zadávania zákazky zodpovedne a s odbornou starostlivosťou. Ak prípravu výkazu výmer zverí verejný obstarávateľ “zodpovednej osobe”, podľa nášho názoru, táto osoba by mala aj niesť príslušnú zodpovednosť za jeho súlad s projektovou dokumentáciou.

Samozrejme iná by bola situácia, ak by ste sa vybrali cestou, že predmetom zákazky nie sú len stavebné práce, ale aj vypracovanie projektovej dokumentácie.