Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Dobrý deň,
chcem sa informovať, či je podľa Vášho názoru v súlade s § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO možné stanoviť v zmluve o dielo také pravidlo na zmenu dodávateľa, ktoré by umožnilo ustanoviť náhradné dodávateľa v prípade vážneho omeškania s realizáciou stavebných prác. Napr. v znení: “Objednávateľ je v prípade omeškania zhotoviteľa s realizáciou diela v trvaní viac než 1 kalendárny mesiac oprávnený osloviť priamo ktoréhokoľvek, a aj viacerých súčasne, subdodávateľa zhotoviteľa alebo aj úplne iného zhotoviteľa (spolu ďalej len ako „náhradný zhotoviteľ“) s požiadavkou na realizáciu diela a náhradný zhotoviteľ môže realizovať dielo v rozsahu, v akom je zhotoviteľ v omeškaní s realizáciou diela. Náhradný zhotoviteľ musí spĺňať všetky podmienky účasti uplatnené vo verejnom obstarávaní, na základe ktorého bola uzavretá zmluva so zhotoviteľom diela.”
Vopred ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, zákon pripúšťa zmenu dodávateľa len z dôvodov uvedených v § 18 ods. 1 písm. d) zákona. K bodu 1. písm. d) (§ 18 ods. 1 písm. a) úrad vo Všeobecnom metodickom usmernení č. 10 – 2019 zo dňa 24.10.2019 uvádza:

“Nahradiť pôvodného dodávateľa novým dodávateľom je možné spôsobom podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona, t. j. podmienky zmeny dodávateľa musia byť jasne a jednoznačne vymedzené už v pôvodnej zmluve.

Ide o určenie zmluvnej podmienky umožňujúcej zmenu dodávateľa, ktorú si veľmi ťažko predstaviť ako jednoznačnú bez pomenovania konkrétneho nástupcu pôvodného dodávateľa. Z tohto pohľadu sa táto možnosť javí ako veľmi limitujúca.

Príklad použitia tohto ustanovenia možno nájsť v zložitých projektoch verejno-súkromného partnerstva, v ktorých je vymenovaný nový súkromný partner alebo zmluvný partner v dôsledku práv vyplývajúcich zo „step-in“ práva (právo náhrady, oprávnená možnosť nahradiť dodávateľa). V prípade, že poskytovateľ finančných prostriedkov má „step-in“ právo, má možnosť prostredníctvom neho „riešiť“ porušenie zmluvy, a tak zabrániť jej ukončeniu a zachrániť investíciu tým, že nahradí existujúceho dodávateľa novým zmluvným partnerom.”

Vzhľadom na vyššie uvedené Vám Vami popísaný postup neodporúčame uplatniť.

Pre Vašu info v aktuálne predloženej novele zákona o VO v MPK, sa navrhuje do budúcna v podlimite nasledovné riešenie:
Citujeme z Dôvodovej správy:
“Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný dôvod použitia priameho rokovacieho konania v prípade, ak v priebehu zmluvného plnenia na základe zmluvy, ktorá bola výsledkom súťažného postupu zadávania podlimitnej zákazky z dôvodov na strane zmluvného dodávateľa nemožno pokračovať v realizácii zmluvného plnenia. V takomto prípade bude môcť verejný obstarávateľ pristúpiť k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky umiestnil na základe vyhodnotenia všetkých podmienok verejného obstarávania ako ďalší v poradí. Cieľom navrhovanej úpravy je riešiť pre verejných obstarávateľov komplikované situácie, spôsobené závažným porušením zmluvných povinností zo strany zmluvného dodávateľa. Nadväzne na to sa v novom odseku 4 navrhuje explicitne ustanoviť, čo má byť pri použití priameho rokovacieho konania podľa odseku 3 podkladom pre určenie zmluvnej ceny. “

obec pripravuje VO na dodanie stavebných prác §117, a PHZ bude stanovená z rozpočtu projektovej dokumentácie. Aká stará môže byť táto dokumentácia? Môže byť aj viac ako pol roka?

Dobrý deň, odporúčame Vám dať si potvrdiť u rozpočtára aktuálnosť pôvodného rozpočtu a to najmä v prípade, ak plánujete určovať podmienky účasti, ktoré vychádzajú z PHZ či požadovať zábezpeku a pod..

jana.takacova

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či si podľa vás vykladáme správne novelu zákona o VO, podľa ktorej sa zákon vzťahuje na obstarávanie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom slovníka obstarávania 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Ak teda dostane právnická osoba NFP, poskytuje odplatu v plnom rozsahu verejný obstarávateľ? Musí takáto osoba postupovať v zmysle zákona? Alebo sa na ňu vzťahuje výnimka podľa §1 ods. 2 písm. d) ZVO? Veľmi pekne ďakujem.

Dobrý deň, v predkladacej správe k tejto poslednej úprave zákona úVO uvádza:

“Hoci predložený materiál bližšie nešpecifikuje, aké typy životných situácií má snahu pokryť, javí sa, že jeho jedinou ambíciou je odstrániť „administratívnu bariéru obstarávania“ v prípade, ak je subjektu, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom poskytnutá dotácia na to, aby si mohol obstarať výskumné a vývojové služby (inak povedané, ide o prípad, keď napr. ministerstvo X poskytne dotáciu podnikateľovi Y na to, aby uzavrel zmluvu na výskumno-vývojové služby s podnikateľom, resp. výskumnou inštitúciou Z).

Podľa čl. 14 klasickej smernice, cit:
„Táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5 za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
a. prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a
b. odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.“

V kontexte uvedeného preto uvádzame, že ak bolo cieľom predkladateľa pokryť spoločenské vzťahy subsumovateľné pod úpravu čl. 14 klasickej smernice a ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní aj vo vzťahu k prijímateľom dotácií, navrhovanú právnu úpravu je možné vyhodnotiť ako nadbytočnú (obsolétnu). Máme totiž za to, že súčasná exempcia z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je transpozíciou čl. 14 klasickej smernice subsumuje resp. konzumuje aj vzťahy vymedzené v návrhu zákona. V kontexte uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že výnimka z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania je determinovaná skutočnosťou, že ide o projekty, ktoré sú spolufinancované zo súkromných zdrojov, prípadne že prospech z nich nenadobúda výlučne verejný obstarávateľ poskytujúci finančné prostriedky.”

Inak povedané:
Metodické usmernenie č. 4094-5000/2020 zo dňa 13.03.2020
“Použitie uvedenej zákonnej exempcie ďalej predpokladá kumulatívne splnenie podmienok: verejný obstarávateľ nie je jediným subjektom, ktorý má prospech z týchto služieb a musí ísť o spolufinancované projekty (t. j. nesmú byť financované len verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom). V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že formálne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb nie je dôvodom pre uplatnenie výnimky.”

Čiže ak sa jedná o kombináciu súkromných a verejných zdrojov ide o spolufinancované projekty.

jana.takacova

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za detailnú odpoveď.

Rozumiem teda správne, že ak subjekt dostane dotáciu na výskum a vývoj (a teda to nefinancuje iba on sám, lebo projekt je spolufinancovaný), postupuje podľa § 1 ods.2 písm. d) zákona?

Dobrý deň, podľa nášho názoru, áno je možné v takomto prípade o použití výnimky uvažovať, samozrejme len pokiaľ ide o výskumné a vývojové služby.
Tu Vám však odporúčame overiť si Váš postup aj u poskytovateľa pomoci.

matuskova.vos

Pekný deň
Ďakujem za odpoveď. Samozrejme som hneď po otvorení ponúk nahlásila konflikt záujmov a vzdala som sa členstva v komisii ale ten konflikt stále pretrváva na základe toho , že som zainteresovaná osoba a má to na výsledok vplyv , nakoľko spoločnosť sa umiestnila na 1. mieste. To, že nedošlo k podaniu žiadnych informácii je prakticky nemožné dokázať. Preto z celého vychádza len to, že verejný obstarávateľ musí uchádzača vylúčiť.

Dobrý deň, podľa § 23 ods. 1 zákona, verejný obstarávateľ má zabezpečiť, aby nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.
To znamená, že by verejný obstarávateľ mal najmä posúdiť či týmto konfliktom záujmov bola alebo mohla byť narušená čestná hospodárska súťaž… či vôbec a aké výhody mohol tento uchádzač od Vás získať oproti iným uchádzačom…a pod.

matuskova.vos

Pekný deň, stala sa nám zvláštna vec: Pripravovala som súťažné podklady pre podlimitnú zákazku na stavebné práce. Súťaž je vyhlásená , otváranie je pondelok /teraz je piatok) a prišla nám cez EVO jedna všeobecná žiadosť, že žiadajú z procesu prípravy a z celého obstarávania moju osobu vylúčiť na základe § 23 – konflikt záujmov. Na konci žiadosti je uvedená spoločnosť, ktorá to žiada. Je pravda, že v tejto spoločnosti pracuje ako obchodný námestník môj brat. Samozrejme citujú tam celý §, ako porušíme zákon, keď neodstránime konflikt záujmov. Keďže proces prípravy je už ukončený , moja osoba je v každom prípade zainteresovanou osobou . Môže niečo také žiadať záujemca, lebo keď ešte nepodali ponuku , tak nie sú uchádzačmi. Aký názor nato máte? Verejný obstarávateľ predsa až po otváranie ponúk nevie kto je tam prihlásený a akí uchádzači podajú ponuku vie až po lehote na otváranie ponúk, keď sa vyroluje zoznam ponúk.

Dobrý deň, postupujte podľa § 23 ods. 4 zákona:
“Zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie.”

Metodické usmernenie č. 9330-5000/2019 zo dňa 01. 07. 2019
Vznik konfliktu záujmov sám o sebe nie je nezákonný. Je však nelegálne zúčastňovať sa na postupe obstarávania s vedomím konfliktu záujmov bez toho, aby bol verejnému obstarávateľovi oznámený, resp. bez toho, aby boli prijaté opatrenia na odstránenie jeho negatívnych následkov. Preto je potrebné pred prijatím akejkoľvek úlohy súvisiacej s postupom verejného obstarávania oznámiť akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov tak, aby verejný obstarávateľ mohol prijať vhodné preventívne opatrenia zaručujúce objektívne vedenie procesu verejného obstarávania.

Vychádzajúc z Preambuly Smernice (16), cit.: “Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.“

Verejný obstarávateľ by teda mal túto informáciu brať do úvahy a keď identifikuje konflikt záujmov, tak musí prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov. Napr. že Vám upraví povinnosti a zodpovednosti tak, aby ste nemohli mať napr. vplyv na výsledok verejného obstarávania…

obstaravatelka

Dobrý deň,
pred rokmi bola do centra mesta položená špecifická dlažba z jedinečného lomu v zahraničí. Momentálne tú dlažbu ako verejný obstarávateľ potrebujeme opraviť. Hodnota tovaru bola vyčíslená na 6 000 € bez DPH. Je potrebné realizovať verejné obstarávanie alebo tú dlažbu môžeme objednať priamo my ? Ak budeme súťažiť – môžeme objednať konkrétnu dlažbu z jedinečného lomu ? Ďakujem za informáciu.

Dobrý deň, podľa nášho názoru môžete v tomto prípade požadovať konkrétnu dlažbu z konkrétneho lomu.
Ak však nakúpite dlažbu ako samostatnú zákazku s nízkou hodnotou a následne budete obstarávať práce opravy dlažby, tak podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona musíte do PHZ zákazky na stavebné práce zahrnúť aj predpokladanú hodnotu tovaru, ktorý verejný obstarávateľ poskytne dodávateľovi v súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, ak sú potrebné na uskutočnenie stavebných prác.

Viď napr. Metodické usmernenie č. 4990-5000/2019 zo dňa 12. 03. 2019:
“Zákon o verejnom obstarávaní v § 6 ods. 2 písm. d) obligatórne prikazuje verejnému obstarávateľovi do predpokladanej hodnoty zákazky zahrnúť aj predpokladanú hodnotu tovaru alebo služieb, ktoré verejný obstarávateľ poskytne dodávateľovi v súvislosti so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, ak sú potrebné na uskutočnenie stavebných prác.

Vychádzajúc z intencií zákona o verejnom obstarávaní má však verejný obstarávateľ zároveň povinnosť transparentne poskytnúť uchádzačom všetky relevantné informácie týkajúce sa predkladanej ponuky. V danej súvislosti by mal verejný obstarávateľ upozorniť uchádzačov už v dokumentácii potrebnej na vypracovanie ponuky na skutočnosť, že predpokladaná hodnota je tvorená vyššie uvedeným spôsobom a zároveň určiť/vymedziť tú časť PHZ, ktorá predstavuje hodnotu ním poskytnutých tovarov. Takýmto spôsobom umožní verejný obstarávateľ uchádzačom počítať z uvedenou skutočnosťou pri kalkulácii a nacenení svojej ponuky, tak aby sa mohli vyvarovať Vami uvedenej situácii a predložiť relevantnú ponuku.”

Dobry den, na preukazanie splnenia podmienok ucasti technickej sposobolisti sme vyuzili kapacity tretej osoby. Na stavbyveduceho pre potrubne stavby a na stavbyveduceho pre liniove stavby /dve rozne osoby/. Dani stavbyveduci su zamestnanci inej spolocnosti, s nimi sme teda predlozili Zmluvu o buducej zmluve ako s fyzickou osobou, v pripade uspesnosti, dolozili sme za nich cele osobne postavenie podla par.32. Zaroven sme tieto osoby dali aj do zoznamu subdodavatelov – nakolko tretia osoba, ktorej kapacity su vyuzivane bude realne aj pracu vykonavat, t.j. je zaroven subdodavatelom. Obstaravatel ziada o vysvetlenie preco je uvedeny ako subdodavatel, kedze v rozpocte stavby nieje toto ako cast zakazky, ale je to iba riadiaca funkcia. Taktiez obstaravatel vyzaduje inu formu zmluvy, nakolko pri FO sa neda uzavriet zmluva o dielo..Chceli by sme vas preto poziadat o pripadne usmernenia, ktorymi sa pri vysvetleni mozme riadit. Samozrejme vsetko co obstaravatel pozaduje doplnime tak ako v ziadosti je, avsak chceli by sme sa vysvetlenim opriet aj o dane ustanovenia.
Ďakujeme

Dobrý deň, podľa § 34 ods. 3:
“Ak ide o požiadavku súvisiacu so vzdelaním, odbornou kvalifikáciou alebo relevantnými odbornými skúsenosťami najmä podľa odseku 1 písm. g), uchádzač alebo záujemca môže využiť kapacity inej osoby len, ak táto bude reálne vykonávať stavebné práce alebo služby, na ktoré sa kapacity vyžadujú.”

Metodické usmernenie č. 1172-5000/2020 zo dňa 10.02.2020
“Povinnosť preukázania reálnej dispozície kapacitami tretej osoby počas celého trvania zmluvného vzťahu potom podľa názoru úradu implikuje, že z tejto osoby sa (až na výnimočné prípady) stane aj subdodávateľ.

Podľa § 2 ods. 5 písm. e) zákona:
“subdodávateľom hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie”

Vzhľadom na to, že v cene diela je zahrnutá aj služba stavbyvedúceho a Vy zabezpečujete túto službu subdodávateľsky a nie vlastnou kapacitou, máme za to, že je možné v tomto kontexte považovať stavbyvedúceho za subdodávateľa.

Dobrý deň, firma, ktorá nám robí projekt sa zároveň plánuje prihlásiť aj do verejného obstarávania na realizáciu stavby. Je firma, ktorá zhotovuje projekt stavby, (rozpočet stavby bude použitý ako PHZ), zainteresovanou osobou podľa §23? Ďakujem.

Dobrá deň, k tejto téme pozrite:
Metodické usmernenie č. 14173-5000/2020 zo dňa 22.10.2020
“Konflikt záujmov je stav, keď u osoby, ktorej boli zverené určité kompetencie na úseku správy vecí verejných dochádza k stretu jej súkromných záujmov s verejným záujmom, v dôsledku čoho je u tejto osoby ohrozená nestrannosť výkonu jej funkcie. Ide teda o riziko, že táto osoba pri výkone svojich kompetencií nebude obhajovať verejný záujem, resp. nebude postupovať v súlade so zásadami riadnej správy veci verejných ale bude uprednostňovať svoje individuálne záujmy. Vo verejnom obstarávaní sa konflikt záujmov prejavuje predovšetkým ako nežiaduci vzťah medzi tzv. zainteresovanými osobami na strane verejného obstarávateľa, obstarávateľa a niektorým hospodárskym subjektom, resp. osobami vystupujúcimi na jeho strane.

V súvislosti s vyššie uvedeným je pri zisťovaní výskytu konfliktu záujmov vhodné bližšie zamerať sa na preskúmanie možných súkromných záujmov osoby pripravujúcej projektovú dokumentáciu, ktoré zakladajú pochybnosti o jej nestrannosti. V rámci toho je dôležité aj preskúmanie vzťahov (možných prepojení) tejto osoby s víťazným uchádzačom. Samotné konštatovanie, že víťazný uchádzač sa nepodieľal na príprave súťažných podkladov nemusí zakladať skutočnosť, že konflikt záujmov nevznikol a vo všeobecnosti je takéto tvrdenie možné považovať za nedostačujúce. Pre vznik konfliktu záujmov je teda relevantné to, či na strane verejného obstarávateľa bola identifikovaná zainteresovaná osoba a či rozhodnutia, ktoré prijímala v súvislosti s daným verejným obstarávaním mohli byť ovplyvňované jej súkromnými pohnútkami, t. j. s vidinou určitej formy (aj nepriameho) osobného profitu zo skutočnosti, že zákazku získa alebo naopak nezíska určitý hospodársky subjekt. Zainteresovaná osoba, ako aj samotný verejný obstarávateľ by v tejto súvislosti mali byť plne súčinní a akékoľvek Vami zistené skutočnosti, či pochybnosti by mali vedieť hodnoverne vysvetliť.”

Metodické usmernenie č. 9330-5000/2019 zo dňa 01. 07. 2019
“Vznik konfliktu záujmov sám o sebe nie je nezákonný. Je však nelegálne zúčastňovať sa na postupe obstarávania s vedomím konfliktu záujmov bez toho, aby bol verejnému obstarávateľovi oznámený, resp. bez toho, aby boli prijaté opatrenia na odstránenie jeho negatívnych následkov. Preto je potrebné pred prijatím akejkoľvek úlohy súvisiacej s postupom verejného obstarávania oznámiť akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov tak, aby verejný obstarávateľ mohol prijať vhodné preventívne opatrenia zaručujúce objektívne vedenie procesu verejného obstarávania. Vychádzajúc z Preambuly Smernice (16), cit.: “Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu“.

… Možno uviesť, že ak sám verejný obstarávateľ zaviaže projektanta pri zákazke na vypracovanie projektovej dokumentácie k tomu aby mu poskytoval súčinnosť v procese nasledovného verejného obstarávania na realizáciu stavebných prác (pri vyhodnocovaní požiadaviek na predmet zákazky), mal by zároveň zvážiť konkrétne opatrenia smerujúce k tomu, aby tento v podstate nekontroloval sám seba, resp. svojho subdodávateľa. Domnievame sa, že vzniku takejto situácie možno zabrániť explicitným zakotvením toho, čo bude v danej súvislosti verejný obstarávateľ považovať za konflikt záujmov priamo do zmluvy s projektantom a riešiť jeho prípadnú zodpovednosť za porušenie napríklad uplatňovaním priamych sankcií finančného charakteru.”

Prajem pekný deň,
Chcem sa informovať či spodá pod ZVO nákup poukážok – sociálne kupony pre mestá a obce ako cielené riešenie poskytovania sociálnej pomoci v hmotnej núdzi ako aj poskytovanie prídavkov na deti v štatúte osobitného príjemcu,
doteraz sme to riešili Komisionárskou zmluvou na dané obdobie s tým, že sledovala sa celková suma poskytnutých poukážok alebo termín platnosti zmluvy – tj max. 4 roky. ukončenie – ktorá z týchto skutočnosti nastane skôr. Tieto poukážky poskytuje iba jedna spoločnosť s 0% príplatkom. Upravené v zákone 417/2013.
Moja druhá je iného zamerania. Je možné realizovať zákazku 100% subdodávkou.
Ďakujem

Dobrý deň, podľa § 3 ods. 1 zákona:
Zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.”
To znamená, že ak dochádza k platbe medzi verejným obstarávateľom a dodávateľom, tak aj v tomto prípade ide podľa nášho názoru o zákazku podľa zákona, bez ohľadu na výšku provízie.

Je to, podľa nášho názoru, obdobné ako pri tzv. gastrolístkoch:
Výkladové stanovisko ÚVO č. 1/2019 zo dňa 20.05.2019 – Stravovacie poukážky:
“Do predpokladanej hodnoty zákazky je verejný obstarávateľ povinný započítať hodnotu poskytnutých stravovacích poukážok, ako aj províziu za emitovanie týchto stravovacích poukážok.”

Ak sa podľa § 1 zákona na takúto zákazku nevzťahuje žiadna výnimka, postupujete pri výbere dodávateľa podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Vo verejnom obstarávaní nie je vylúčené ani 100 % plnenie zákazky prostredníctvom „subdodávateľov“, ak verejný obstarávateľ podľa § 38 ods. 4 zákona nebude požadovať, aby určité podstatné úlohy vykonal priamo sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov.

Metodické usmernenie č. 2612-5000/2018 zo dňa 31.01.2018
“Ustanovenie § 41 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nelimituje uchádzačov v plnení zákazky prostredníctvom subdodávateľov akýmkoľvek spôsobom, ani do nejakého percentuálneho rozsahu. Zákonodarca ponecháva na vôli a uvážení uchádzačov, v akom rozsahu sa rozhodnú zadať/realizovať plnenie zákazky svojim subdodávateľom. Z tohto dôvodu nie je možné akýmkoľvek spôsobom sankcionovať uchádzača, ktorý sa rozhodne určitú časť zákazky plniť prostredníctvom svojich subdodávateľov, a to ani v prípade, ak ide o väčšiu, resp. celú časť plnenia.”

Dobrý deň.
Otázka:
Verejný obstarávateľ realizuje verejné obstarávanie – rekonštrukciu dvoch budov na rôznych miestach. Rozhodol sa, že zrealizuje jedno verejné obstarávanie (podlimitná zákazka), ktoré rozdelí na časti. Vyhodnotenie ponúk sa realizuje v súlade s § 112, ods.6 druhá veta ZVO (super reverz).
Uchádzači mohli predložiť cenovú ponuku len na jednu alebo na obidve časti zákazky.
Zákazka sa realizuje cez IS EVO a bola použitá funkcionalita on-line sprístupnenia ponúk. Do systému bolo zadané kritérium pre každú časť zákazky zvlášť, ktoré uchádzači vyplnili. Kritériom bola najnižšia cena celkom na príslušnú časť zákazky.
Systém automaticky vygeneroval zápisnicu z otvárania ponúk a podľa nej to vyzerá tak, že na každú časť bolo predložených 9 ponúk.
Cenovú ponuku predložilo teda 9 uchádzačov, každý na obidve časti.
Problém je, že jeden uchádzač doklady a dokumenty za obidve časti nahral len k jednej časti. Nahral si v požadovanej štruktúre – samostatne za časť 1 a samostatne za časť 2.
Z predložených dokumentov je možné jednoznačne identifikovať, ktoré dokumenty sa vzťahujú k časti 1 a ktoré k časti 2.
Po vyhodnotení ponuky na základe stanoveného kritéria sa ponuka umiestnila ako prvá v poradí.
Môžeme takto predloženú ponuku akceptovať?
Ak áno, stačí keď sa s uvedeným problémom vysporiadame v zápisnici?

Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, s dôrazom na uplatňovanie princípu proporcionality a v záujme zabezpečenia čo najširšej hospodárskej súťaže, je podľa nášho názoru, možné takúto ponuku akceptovať, nakoľko je zo strany uchádzača prejavená jasná vôľa predložiť ponuku na obidve časti predmetu zákazky a je jednoznačne rozlíšiteľná ponuka na jednotlivé časti vrátane príslušných dokladov na preukázanie podmienok účasti. Podľa Vášho popisu sa nám tak javí tento nedostatok ako formálny.
Ak nie je potrebné pre verejného obstarávateľa vysvetlenie zo strany uchádzača, je žiadúce, podľa nášho názoru, Vaše rozhodnutie zaznamenať napr. v niektorej zo zápisníc. Samozrejme definitívne rozhodnutie je len na Vás, nakoľko nepoznáme všetky okolnosti a podmienky súťaže.

Dobrý deň, je v poriadku ak pri ZsH na dodanie stavebných prác vyhodnocujeme splnenie podmienok, ktoré sme stanovili pre uchádzačov len u prvého v poradí?

Dobrý deň, pri zákazke s nízkou hodnotou nie je upravená povinnosť požadovať od uchádzačov splnenie podmienok účasti. V § 117 ods. 5 zákona sú určené len podmienky pre uzavretie zmluvy. Ak sa rozhodnete postupovať pri zadávaní zákazky s NH nad rámec zákona a požadovať splnenie podmienok účasti, mali by ste, podľa nášho názoru, v súlade s princípom transparentnosti uviesť napr. vo výzve na predkladanie ponúk, pravidlá ako budete postupovať pri vyhodnocovaní podmienok účasti, keďže druhá časť zákona sa na zákazky s NH nevzťahuje.