Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Pekný deň. Ako postupovať v nasledovnom prípade: Pri podlimitnej zákazke bol určený víťazný uchádzač a bol zaslaný výsledok každému uchádzačovi. Pred uzatvorením zmluvy bolo zistené, že na víťazného uchádzač bol podaný podnet na súd na konkurz. V zmluve o dielo mám,e ošetrené pre takýto prípad, že keď sa to stane aj po podpise zmluvy, tak zmluva je neplatná. Aký doklad musí mať verejný obstarávateľ aby mohol od uzatvorenia zmluvy odstúpiť a vylúčiť uchádzača?

Dobrý deň,

ideme určovať PHZ pre zákazku na lízing/nájom bez možnosti odkúpenia s tým, že zmluva bude uzatvorená na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov. PHZ teda bude určená v zmysle § 6 ods. 6 písm. b) zákona o VO.

Chcela by som sa opýtať, či budeme postupovať správne, ak do PHZ nezapočítame do ceny aj odhadovanú zostatkovú hodnotu, nakoľko predmet nebudeme po ukončení odkupovať, ale bude vrátený prenajímateľovi.

Veľmi pekne ďakujem.

Dobrý deň, podľa nášho názoru tak zákonná úprava, ako aj úprava v Smernici 2014/24/EÚ, jednoznačne uvádzajú, že ak ide o zmluvu uzavieranú na určitý čas dlhší ako 12 mesiacov, základom pre určenie PHZ je celková hodnota zákazky vrátane odhadovanej zostatkovej hodnoty a to bez ohľadu na to, či sa jedná o lízing s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia.
Podľa našich informácií zostatkovú hodnotu napr. auta (t. j. časť, ktorú klient nemusí zaplatiť za auto), vypočíta/odhadne leasingová spoločnosť na základe dlhodobých predajností značiek a modelov.

Avšak Úrad pre verejné obstarávanie v metodickom usmernení č. 2351-5000/2020 zo dňa 04. 02. 2020 (označené aj ako č. 2531-5000/2020) – tu uviedol iný výklad:
“Predpokladaná hodnota zákazky v prípade prenájmu, lízingu tovaru, alebo kúpy tovaru na splátky zahŕňa najmä samotné splátky, náklady spojené s financovaním prostredníctvom lízingu alebo prenájmu, všetky poistenia (ak sú dojednané), akontáciu, ukončenie lízingu alebo prenájmu (odhadovanú zostatkovú cenu za odkúpenie tovaru v čase ukončenia lízingu alebo prenájmu, ak si možnosť odkúpenia tovaru verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhradí), spracovateľské alebo iné administratívne poplatky ako aj iné náklady súvisiace so zabezpečením predmetu zákazky”

Tento výklad sa javí ako logický, lenže podľa nášho názoru nekorešponduje so zákonnou úpravou.

Ak Vám vyššie uvedené nepostačuje a chcete mať väčšiu istotu o správnosti Vášho postupu nezahrnúť odhadovanú zostatkovú hodnotu predmetu zákazky do výpočtu PHZ, odporúčame Vám obrátiť sa na ÚVO.

Dobrý deň,

Obstarávateľ realizoval Verejné obstarávanie na dodávku tovaru nadlimitným postupom.

Plnenie sa skladalo z troch logických celkov kde PHZ bola určená na LC1 250 000,00 EUR, LC2 10 000,00 EUR a LC3 na 5 000,00 EUR.

Víťaz verejného obstarávania na LC2 a LC3 už po podpise zmluvy s obstarávateľom odstúpil od zmluvy z dôvodu, že výrobca predmetných technológií medzičasom kompletne ukončil ich výrobu.

Dodávka plnenia LC1 ostala nedotknutá.

Akým postupom má obstarávateľ znovu obstarať LC2 a LC3?

Môže ich obstarať ako zákazku s nízkou hodnotou?

Ďakujem za názor a vyjadrenie.

Dobrý deň, ak by sa jednalo o obstarávateľa (§ 9 zákona) tak ten postupuje podľa pravidiel upravených zákonom o verejnom obstarávaní len pri zadávaní nadlimitných zákaziek, t. j. ak predpokladaná hodnota zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s výnimkou služby podľa prílohy č. 1 je rovnaká alebo vyššia ako 428 000,- eur resp. podľa § 8 ods. 3 zákona, ak by sa jednalo povedzme o tzv. Eurofondovú zákazku.

Predpokladáme, že tu sa jedná o podnikateľa, ktorý získal NFP z EŠIF vo výške viac ako 50 % z hodnoty tovarov. V takom prípade postupuje podľa § 8 ods. 1 zákona.

Podľa nášho názoru, by ste potom mohli postupovať ZsNH na obstaranie zvyšných technológií. Máme totiž za to, že tu nemožno hovoriť o porušení § 6 ods. 16 zákona, nakoľko nedelíte umelo jednu samostatnú nadlimitnú zákazku na menšie s cieľom obísť vyššiu metódu, ale určujete novú PHZ na základe nových objektívnych skutočností (viac k tejto téme aj v odpovedi nižšie na otázku užívateľa ingIngrid71). Ak sa však naozaj jedná o zákazku spolufinancovanú z EŠIF určite sa s touto otázkou obráťte aj na poskytovateľa pomoci.

Ak by ste si neboli aj tak istí, môžete podľa nášho názoru postupovať podlimitným postupom podľa § 6 ods. 5 zákona:
“Ak je dodávka tovaru rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2, použije sa postup zadávania nadlimitných zákaziek. Postup zadávania podlimitných zákaziek možno použiť vtedy, ak ide o tú časť dodávky tovaru, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 80 000 eur, a ak hodnota týchto častí nepresiahne 20% celkovej predpokladanej hodnoty všetkých častí zákazky.”

Dobrý deň, pri určení postupu zadávania zákaziek sa do sumy predmetného VO započítajú len uzatvorené zmluvy, či aj zákazky, kde sú ešte len vyhlásené výzvy a predpoklad podpisu zmluvy bude až v ďalšom kalendárnom roku. Napr. Obec realizovala v roku 2021 zákazku podľa §117 a podpísala aj zmluvu s víťazom na vybudovanie parkovísk v obci vo výške cca 24 000 eur bez DPH. Teraz pripravuje VO na dodávateľa stavby – rekonštrukcia ciest v obci, kde PHZ je 130 000 eur bez DPH. Výzvu plánuje zaslať uchádzačom ešte v roku 2021, ale reálne bude zmluva s víťazom podpísaná až v roku 2022.

Dobrý deň, každá jedna samostatná civilná zákazka s nízkou hodnotou na uskutočnenie stavebných prác má limit do menej ako 180 000,- Eur a to v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, Samostatné zákazky sa navzájom nespočítavajú.

O nedovolené rozdelenie zákaziek podľa § 6 ods. 16 zákona sa jedná vtedy, ak nejakú samostatnú zákazku rozdelíte, alebo určíte PHZ tak, aby ste znížili jej hodnotu pod finančné limity určené zákonom s cieľom obísť prísnejší “vyšší” postup jej zadávania.

To čo možno považovať za samostatnú zákazku vyplýva najmä z existencie časovej, miestnej a vecnej/funkčnej súvislosti medzi jednotlivými samostatne zadanými zákazkami – viď napr. MU ÚVO č. 10957-5000/2021 zo dňa 24. 09. 2021:

“Posúdenie, či ide v konkrétnom prípade o nedovolené rozdelenie zákazky, je potrebné odvodzovať od konkrétnych okolností daného prípadu. Úrad sa pri svojej konštantnej rozhodovacej praxi zameriava na preskúmanie existencie časovej, miestnej a vecnej/funkčnej súvislosti medzi jednotlivými samostatne zadanými zákazkami a zaoberá sa tiež skutočnosťou, či súčtom predpokladaných hodnôt týchto zákaziek došlo k prekročeniu finančného limitu, ktorý by sa na zákazku zadávanú prostredníctvom samostatne zadávaných zákaziek vzťahoval.
Vychádzajúc z uvedeného, je tak potrebné zamerať sa na posúdenie súvisu medzi jednotlivými typmi plnení, pričom podstatnú úlohu v tomto ohľade zohráva aj okruh dodávateľov, ktoré majú o takýto typ zákaziek záujem. Ak ide o plnenia, ktoré štandardne na trhu poskytuje rovnaký typ subjektov a existuje predpoklad, že tieto by mali záujem o zadanie „celej zákazky“, ide o dôležitú indíciu, že všetky zamýšľané plnenia by mali byť predmetom jednej zákazky (hoc aj delenej na časti). Pokiaľ má verejný obstarávateľ pochybnosti, či ním zvolené rozdelenie zákazky spĺňa atribúty tzv. „dovoleného“ rozdelenia má možnosť uprednostniť zabezpečenie požadovaných predmetov zákazky vyhlásením jedného verejného obstarávania rozdeleného na časti.”

Vyššie uvedené úrad potvrdzuje aj vo svojej rozhodovacej praxi – pozrite napr. druhostupňové rozhodnutie ÚVO č.18072-P/2016 – tu:
kde sa okrem iného uvádza:
“Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom, berúc do úvahy konkrétne okolností daného prípadu, poukázal na evidentnú časovú (časovo blízke obdobie zadávania zákaziek), miestnu a vecnú (funkčnú) súvislosť jednotlivých zákaziek. Bez akýchkoľvek pochybností bolo
zo strany prvostupňového správneho orgánu preukázané, že účastník konania použil 21 samostatných postupov zadávania zákaziek podľa § 9 ods. 9 ZVO. Toto konanie účastníka konania zároveň malo za následok použitie menej prísnejšieho postupu zadávania
zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní.”

“…Funkčná súvislosť je teda v tomto prípade daná predovšetkým tým, že sumár jednotlivých plnení, ktoré boli predmetom zákaziek bol realizovaný za účelom dosiahnutia jedného funkčného celku…”

“…Druhostupňový správny orgán ďalej uvádza, že zákazky č. 7 – 11 boli
obstarávané vo veľmi krátkej časovej následnosti, t. j. účastník konania zverejnil na svojom webovom sídle informácie o zadaní predmetných zákaziek v období od 16. 6. 2014 do 4. 9. 2014 a týkali sa realizácie stavebných objektov tvoriacich jeden funkčný celok….”

“Správny orgán sa teda musí zaoberať posúdením otázky existencie časovej, miestnej a vecnej (funkčnej) súvislosti medzi jednotlivými samostatne zadanými zákazkami, pričom rozhodujúcim pre posúdenie tejto otázky je vždy reálny obsah predmetu jednotlivých zákaziek vyplývajúci z jeho opisu a nie označenie CPV kódom. CPV kód je jednotným klasifikačným systémom pre verejné obstarávanie, ktorý je zameraný na štandardizáciu údajov používaných na zatriedenie predmetu zákazky. Pri zadávaní zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní je zároveň bežné, že predmet zákazky je identifikovaný viacerými číselnými kódmi CPV priradenými ku konkrétnej zákazke. Číselné kódy CPV nie sú zákonnou a ani inou prekážkou, ktoré by bránili účastníkovi konania zadávať zákazky č. 7 – 11 a zákazky č. 12 – 21 postupom zadávania podlimitných zákaziek.”

Alzbeta Bielikova

Dobrý deň,

prosím o názor, ako postupovať, ak uchádzač v lehote stanovenej VO predložil dokumenty po JED. Následne “dodatočne” (po lehote) predložil dokument, nakoľko si uvedomil že tento dokument mu v pôvodne predložených dokumentoch chýbal – formou “samoočistenia”. Dokument bol platný v čase predkladania prvotných dokumentov. Je možné na takto predložený dokument prihliadať ?

Dobrý deň, zákon o verejnom obstarávaní neupravuje možnosť odpustenia zmeškanej lehoty. Jedná sa tu o uplatnenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti konania verejného obstarávateľa.

Úrad na obdobnú otázku, keď uchádzač predložil v danej lehote len časť dokladov, odpovedal nasledovne – viď MÚ ÚVO č. 9445-5000/2021 – tu:
“…Úrad zároveň dáva do pozornosti zásadu „práva patria bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt) t. j. v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. sp. zn. 5 Sžf 65/2011 „tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

…Podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené jednotným európskym dokumentom v určenej lehote.

Vyhlásenie v štandardnom formulári JED znie: Podpísaný/podpísaní vyhlasuje/ú, že na požiadanie okamžite predloží/ia uvedené osvedčenia a ostatné formy listinných dôkazov, okrem prípadov, keď: a) verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ má možnosť získať sprievodnú dokumentáciu priamo na základe prístupu do vnútroštátnej databázy v ktoromkoľvek členskom štáte, ktorá je dostupná bezplatne.

… Uchádzač má v nadväznosti na vyššie citované ustanovenia, ako aj svoje vyhlásenie v JEDe počítať s tým, že verejný obstarávateľ ho môže v zásade „hocikedy“ vyzvať na predloženie dokladov a nemá sa spoliehať sa na to, že po oslovení na ich predloženie si ich stihne všetky včas vybaviť.

Rovnako je potrebné vychádzať z pravidla, že lehotu, ktorá už uplynula nemožno predĺžiť. Preto by sa uchádzač mal domáhať prípadného predĺženia lehoty ešte predtým ako uplynula a rovnako by malo platiť, že pokiaľ má verejný obstarávateľ/obstarávateľ/osoba podľa § 8 v úmysle predĺžiť túto lehotu, mal by tak urobiť ešte pred tým ako uplynie. S ohľadom aj na princíp transparentnosti úkony verejného obstarávateľa by mali byť jednoznačné tak, aby neumožňovali rôznorodý výklad…”

Ešte dodávame, že verejný obstarávateľ môže postupovať podľa § 40 ods. 4 len v súvislosti s predloženými dokladmi. V prípade, ak k určitej podmienke účasti nie je predložený žiadny dôkazný prostriedok úrad dlhodobo usmerňuje, že nejde o situáciu upravenú zákonom o verejnom obstarávaní, ktorá by umožňovala využiť inštitút vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov.

Dobrý deň,
obraciame sa na Vás ohľadom usmernenia v oblasti problematiky vyhodnotenia podmienok účasti a to konkrétne s otázkou týkajúcou sa akceptácie referencií. Verejný obstarávateľ X v rámci žiadosti o vysvetlenie alebo doplnenia predložených dokladov požaduje od uchádzača Y predloženie takých referencií, ktoré sú dohľadateľné a overiteľné iba v evidencii referencií vedenej ÚVO. Konštatovanie verejného obstarávateľa bolo nasledovné, cit.: “Školy a obce sú verejným obstarávateľom a ich povinnosťou je podľa zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov referencie zverejniť. Verejní obstarávatelia môžu prijať iba takúto referenciu. Žiadame o doručenie referencií v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní”. Má právo verejný obstarávateľ pri vyhodnotení technickej alebo odbornej spôsobilosti v zmysle § 34 ods. 1 písm. b) ZVO posudzovať iba referencie uvedené v evidencii referencií podľa § 12 ZVO, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie a neakceptovať / nezohľadniť iný doklad potvrdenie odberateľa o uspokojivom vykonaní stavebných prác, príp. iný doklad preukazujúci ich uskutočnenie (referenčný list) alebo zmluvný vzťah? Podľa nášho názoru nie je tento postup verejného obstarávateľa X správny a súladný s § 12 a princípmi podľa ZVO. Nakoľko nie všetky referencie, ktoré uchádzač Y vo svojej ponuke predložil sú zverejnené podľa § 12 ZVO a pre kumulatívne naplnenie požadovanej podmienky účasti (§ 34 ods. 1 písm. b ZVO) mu referencie uvedené v evidencii referencií podľa § 12 ZVO nebudú postačovať považujeme takéto odôvodnenie verejného obstarávateľa X za účelové. Vie sa uchádzač Y v takomto prípade brániť a obhájiť si splnenie požadovanej podmienky účasti?
Ďakujeme za Váš názor a usmernenie.
Prajeme pekný deň. 

Dobrý deň, postup verejného obstarávateľa nie je správny.
Podľa § 40 ods. 5 písm. a) zákona:
“Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov, ktoré sa týkajú technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), zohľadniť referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v evidencii referencií podľa § 12, ak takéto referencie existujú,”

Úrad v obdobnej veci rozhodol vo svojom rozhodnutí č. 6850-6000/2020-OD zo dňa 18.06.2020 – tu– nasledovne:
“Pri potvrdení podľa § 34 ods. 1 písm. b) bodu 2. zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľ nemusí postupovať podľa § 12 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko podľa vety za bodkočiarkou ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b) bodu 2. zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že „ak také potvrdenie uchádzač alebo záujemca nemá k dispozícii, vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení doplneným dokladom, preukazujúcim ich uskutočnenie alebo zmluvný vzťah, na základe ktorého boli uskutočnené“.

Pri referencii podľa § 34 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona o verejnom obstarávaní však zákonodarca takúto úpravu nepozná, resp. navrhovateľ by musel postupovať časovo náročným postupom podľa § 12 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, čo znamená, že v dôsledku odberateľovho omisívneho porušenia § 12 ods. 3 a 5 zákona o verejnom obstarávaní by navrhovateľ len ťažko mohol (a stihol) preukázať splnenie podmienky účasti technickej a odbornej spôsobilosti, pretože by musel absolvovať časovo náročný postup podľa § 12 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Takúto situáciu treba považovať za neprijateľnú a ide na ujmu samotnej hospodárskej súťaže.

… Úrad má v danom prípade za to, že v prípade § 34 ods. 1 písm. b) bodu 2. treba uplatniť výklad per analogiam legis v tom zmysle, že daným ustanovením ošetrená situácia vo vete za bodkočiarkou sa nutne musí vzťahovať aj na podobnú situáciu, keď navrhovateľ, resp. záujemca/uchádzač nedisponuje referenciou podľa § 34 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona o verejnom obstarávaní v dôsledku porušenia právnej povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (odberateľa) podľa § 12 ods. 3 a 5 zákona o verejnom obstarávaní.

…S ohľadom na vyššie uvedené navrhovateľ bol oprávnený preukázať vykonanie a uskutočnenie stavebných prác počas referenčného obdobia v zmysle § 34 ods. 1 písm. b) bodu 1. zákona o verejnom obstarávaní aj inými dokumentmi než elektronickou referenciou, ktorá nebola zverejnená v Evidencii referencií bez zavinenia navrhovateľa.

Ďalej úrad kontrolovanému odporúča, aby v budúcnosti akceptoval aj referencie v listinnej podobe, resp. iné potvrdenia a doklady preukazujúce vykonanie stavebných prác počas referenčného obdobia, ak si odberateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 3 a 5 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. nezverejnil elektronickú podobu referencie v Evidencii referencií. Takéto nezverejnenie referencie v Evidencii referencií nemôže ísť na ujmu navrhovateľa.

Dobry den, chceli by sme poprosit o usmernenie ako postupovat pri vypracovani CP, kde jednou z podmienok ekonomickeho postavenia je uvedenie likvidity 2 a 3 stupna. Ak nasa spolocnost uvedene ukazovatele nesplna, ale nasa dcerska spolocnost ano, mozme postupovat pri odovzdani ponuky vyuzitim tretej osoby, kde preukazeme ze dana spolocnost ukazovatele splna, rovnako ako aj osobne postavenie a preukazeme zmluvu s tretou osobou? Alebo je vhodnejsie odovzdat ponuku ako skupina? Chceme sa vyhnut pripadnym otazkam smerujucich k vyluceniu ponuky. Dakujeme

Dobrý deň, čo sa týka primeranosti podmienky účasti ukazovatele likvidity dávame Vám do pozornosti Rozhodnutie Rady úradu č. 12078-9000/2019 zo dňa 7.11.2019 kde sa okrem iného uvádza:
“S poukázaním na odpovede uvedené v odbornom stanovisku mal úrad za to, že predmetná podmienka účasti je primeraná vo vzťahu k predmetu zákazky. Z odborného stanoviska podľa úradu vyplývalo, že finančná teória uvádza odporúčané hodnoty pre ukazovatele likvidity 2. stupňa v intervale 1 – 1,5 ako dolnú a hornú hranicu pásma prijateľných výsledkov, t. j. bežná likvidita je zabezpečená vtedy, keď na 1,00 eur krátkodobých záväzkov pripadá najmenej 1,00 eur až 1,50 eur finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Krátkodobé záväzky teda nemajú presiahnuť (je lepšie, keď sú menšie) objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok. Pri likvidite tretieho stupňa sa za smernú hodnotu vzhľadom na nižšiu likviditu zásob považujú hodnoty v intervale 2 – 2,5. Úrad poukázal na to, že podľa odborného stanoviska sú kontrolovaným stanovené hodnoty ukazovateľa likvidity 2. a 3. stupňa určené pod hranicou odporúčaného intervalu hodnôt týchto ukazovateľov.”

Zákon umožňuje na preukázanie finančného a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby. Vtedy však musíte preukázať, že pri plnení zmluvy budete skutočne používať zdroje osoby, ktorej postavenie využívate na preukázanie finančného a ekonomického postavenia. Tu potom záleží od prístupu verejného obstarávateľa, či bude reálnu dispozíciu kapacitami inej osoby hlbšie skúmať, alebo sa uspokojí so zmluvou s inou osobou.

Úrad usmerňuje, že:
“uchádzač alebo záujemca je povinný verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vedieť vysvetliť a preukázať, akým spôsobom sa bude táto tretia osoba podieľať na plnení zákazky (napr. prostredníctvom uvedenia konkrétneho rozsahu dodávky a vymedzenia jej druhu). Tieto skutočnosti by pritom mali byť zrejmé v zásade už z predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť (najmä zo zmluvy uzavretej medzi uchádzačom alebo záujemcom a dotknutou treťou osobou). Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je prirodzene oprávnený v prípade potreby požiadať v tejto súvislosti uchádzača alebo záujemcu o bližšie vysvetlenie, na čo je ten povinný pod hrozbou sankcie vylúčenia povinný poskytnúť relevantnú odpoveď.”

Ako skupina dodávateľov preukazujete splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia spoločne.

Podľa § 37 ods. 4 zákona: “Skupina dodávateľov môže využiť zdroje účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 33 ods. 2, kapacity účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 34 ods. 3.”

V bode 15 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ sa uvádza:
“…verejní obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospo­dárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekono­mického a finančného postavenia, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.”

Na základe vyššie uvedeného Vám odporúčame obrátiť sa s otázkou ako má skupina dodávateľov preukázať predmetnú podmienku účasti priamo na verejného obstarávateľa.

Dobrý deň.
Prosím o vysvetlenie:
1)
Ak uchádzač, ktorý sa v podlimitnom obstarávaní zákazky bez využitia elektronického trhoviska (na stavebné práce) umiestnil v superreverznom postupe na predbežnom prvom mieste v poradí úspešnosti, predložil všetky doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti (podľa § 33 a § 34), ktoré v ponuke nahradil čestným vyhlásením sám (bez využitia tretích osôb) a potom na žiadosť o vysvetlenie a doplnenie bankovej informácie na preukázanie minimálnej požadovanej úrovne finančného a ekonomického postavenia vysvetlenie ani žiadaný doklad v stanovenej lehote nedoručil, alebo ak požadovaný doklad v stanovenej lehote síce doručil, ale komisia usúdila, že ním uchádzač nesplnil minimálnu požadovanú úroveň finančného a ekonomického postavenia (§ 33 ods. 1) má verejný obstarávateľ vylúčiť uchádzača (§ 40 ods.6 písm. i) alebo § 40 ods. 6 písm. a) a osloví na predloženie dokladov (ktoré v ponuke nahradil čestným vyhlásením) druhého uchádzača v predbežne vytvorenom poradí úspešnosti, alebo uchádzačovi na predbežnom prvom mieste musí ešte umožniť nahradenie podľa § 40 ods. 5 písm. c, v ktorom sa uvádza: Verejný obstarávateľ je povinný písomne požiadať uchádzača aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadostí, nahradil inú osobu, prostredníctvom ktorej preukazuje finančné a ekonomické postavenie , ak existujú dôvody na jej vylúčenie.
(Ide o to, že v tomto prípade by sa nejednalo o nahradenie tretej osoby, ako je uvedené v citovanom paragrafe, ale samotného uchádzača na preukázanie splnenia požadovanej podmienky účasti).

2)
Ak toho uchádzača čo bol na predbežnom prvom mieste vylúčime, tak mu to oznámime a hneď aj oslovíme ďalšieho v poradí na predloženie dokladov, ktoré nahradil čestným vyhlásením, alebo je treba čakať 11 dní či nedá ten vylúčený námietku a až potom vyzveme na predloženie dokladov druhého v predbežnom poradí úspešnosti? (§ 55 ods. 1 sa žiadnou odkladnou lehotou nezaoberá, tak sa domnievam, že tie úkony môžu ísť v rovnakom čase)

Hádam som dosť zrozumiteľná. Ďakujem.

Dobrý deň, pri podlimitnom obstarávaní zákazky bez využitia elektronického trhoviska podľa § 114 ods. 5 zákona:
“Verejný obstarávateľ vyhodnocuje splnenie podmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie ponúk, pričom postupuje podľa § 40 ods. 4 až 14.”
a “Verejný obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača, ktorý nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené čestným vyhlásením podľa odseku 1 v určenej lehote.

Podľa § 114 ods. 1 zákona môže uchádzač predbežne nahradiť doklady určené verejným obstarávateľom na preukázanie splnenia podmienok účasti čestným vyhlásením(ČV) . Zákon nestanovuje povinnosť uviesť v ČV, či bude, alebo nebude uchádzač využívať na preukázanie podmienok iné osoby a ani predkladať osobitné ČV za tieto osoby.

Podľa § 114 ods. 5 zákona, ak uchádzač nepredloží po písomnej žiadosti doklady nahradené čestným vyhlásením v určenej lehote verejný obstarávateľ ho vylúči.

Ak doklady predloží, ale nemožno z nich posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti, tak verejný obstarávateľ podľa § 40 ods. 4 požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov.

Ak uchádzač po písomnej žiadosti nepredložil vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote, tak ho verejný obstarávateľ vylúči podľa § 40 ods. 6 písm. i) zákona.

Ak z predložených dokladov vie verejný obstarávateľ posúdiť nesplnenie podmienky účasti tak podľa § 40 ods. 6 písm. a) uchádzača vylúči.

Zároveň podľa § 40 ods. 5 zákona ste povinný:
“a) pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov, ktoré sa týkajú technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), zohľadniť referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v evidencii referencií podľa § 12, ak takéto referencie existujú,
b) pri vyhodnotení splnenia podmienky účasti uchádzačov alebo záujemcov týkajúcej sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo písm. g) písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, nahradil technikov, technické orgány alebo osoby určené na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, alebo riadiacich zamestnancov, ak nespĺňajú predmetnú podmienku účasti,
c) písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, nahradil inú osobu, prostredníctvom ktorej preukazuje finančné a ekonomické postavenie alebo technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť, ak existujú dôvody na jej vylúčenie.

O nahradenie inej osoby, tak žiadate uchádzača len v prípade, ak existujú dôvody na vylúčenie tejto inej osoby.

Podľa § 114 ods.7 zákona: “Verejný obstarávateľ postupuje po vyhodnotení ponúk podľa § 55…” Ako správne píšete zákon v § 55 neupravuje žiadnu odkladnú lehotu na vyhodnotenie ďalšieho v poradí naopak uvádza sa tam slovo “následne” :
“Ak dôjde k vylúčeniu uchádzača alebo uchádzačov alebo ich ponúk, vyhodnotí sa následne splnenie podmienok účasti a požiadaviek na predmet zákazky u ďalšieho uchádzača …”
Podľa nášho názoru tak môžete bezodkladne po vylúčení vyhodnocovať uchádzača, ktorý je ďalší v poradí.

Ďakujem, prosím však o dovysvetlenie – ak uchádzač nevyužil inú osobu na preukázanie splnenia podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 a nepredložil vysvetlenie a doplnenie, alebo nesplnil podmienku účasti a komisia ho vylúči na základe príslušného paragrafu, či v zmysle § 40 ods. 5 písm. c) má verejný obstarávateľ povinnosť písomne požiadať uchádzača aby nahradil v tomto prípade seba, nie “inú osobu” na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, alebo ho vylúči a takúto možnosť mu neposkytne. Požiada o doklady ďalšieho uchádzača v poradí úspešnosti. (zákon totiž hovorí len o možnosti nahradenia “inej osoby” a v tomto prípade tu nie je nahradenie inej osoby, ale jeho). Ďakujem.

Dobrý deň, o nahradenie uchádzača iným uchádzačom nežiadate, to nie je zákonom dovolené.
Ak nepoužil inú osobu, tak ešte ak by sa jednalo o podmienku účasti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo písm. g) tak podľa § 40 ods. 5 písm. b) máte povinnosť požiadať uchádzača alebo záujemcu, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, nahradil technikov, technické orgány alebo osoby určené na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, alebo riadiacich zamestnancov, ak nespĺňajú predmetnú podmienku účasti,

Ďakujem, želám pekný deň. Nech sa Vám darí.

Dobrý deň,

pripravujeme verejné obstarávanie na stavebné práce.
V zmysle § 16 ZVO sa uvažuje o spoločnom verejnom obstarávaní, nakoľko ide o cyklotrasy, ktoré sa stretávajú – spájajú na hranici jednej z obcí.
Na každú cyklotrasu je schválený príspevok z IROP. Každá obec má svoju samostatnú zmluvu o NFP a na svoju časť cyklotrasy vydané samostatné stavebné povolenie.
Z praktického hľadiska by však bolo výhodné, aby stavebné práce realizoval 1 zhotoviteľ.
Je túto skutočnosť možné nejakým spôsobom v súťažných podkladoch vymedziť?
Napríklad jednou zmluvou o dielo, kde každá cyklotrasa by mala svoj samostatný rozpočet a príslušná obec by bola voči poskytovateľovi finančných prostriedkov zodpovedná za svoju časť zmluvy?

Mám totiž za to, že ak by bolo VO rozdelené na časti, pričom každá časť by mala svoju samostatnú zmluvu, tak nie je možné obmedziť VO spôsobom, že každý uchádzač musí podať cenovú ponuku na obidve časti a následne samozrejme nie je možné zaručiť, že obidve časti by vyhral ten istý uchádzač.

Ďakujem

Ďakujem.

Dobrý deň, v prvom rade uvádzame, že v rámci príležitostného spoločného obstarávania môže byť výsledkom VO uzavretie jednej aj viacerých zmlúv.

Čo sa týka rozdelenia zákaziek na časti tak v čl. 79 preambuly smernice 2014/24/EÚ sa uvádza nasledovná možnosť:
“Ak sa zákazka rozdelí na viacero častí, verejní obstarávatelia by mali, napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok, mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by mať tiež možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by verejní obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.”

V našom zákone to trochu neobratne upravuje § 28 ods. 4 zákona:
“Ak jednému uchádzačovi možno zadať niekoľko častí, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zadať zákazky alebo koncesie, ktoré kombinujú niekoľko častí alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii uvedú túto možnosť a zároveň uvedú časti alebo skupiny častí, ktoré možno kombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatnia na určenie častí zákazky alebo koncesie, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi.”

Lenže u Vás nastáva pravdepodobne zásadný problém v tom, že aj keby ste zadávanie obidvoch častí posudzovali ako celok, poskytovateľ pomoci ich vzhľadom na dve zmluvy o NFP musí posudzovať ako samostatné zákazky…?
Príklad: Ak by PHZ každej časti bola 1 mil Eur. A úspešný uchádzač by síce dal ponuku 2 mil. eur za obidve časti, ale rozpočty by nacenil v pomere 800 tisíc eur a 1,2 mil. eur tak obec, ktorá “vysúťažila” 1,2 mil. eur má pravdepodobne problém nakoľko výška jej pomoci bola limitovaná na 1 mil. eur oprávnených nákladov…

Takže ak trváte na tom, že existujú zásadné dôvody (technologické, zodpovednostné či iné…) na spojenie týchto stavieb do jednej zákazky, odporúčame Vám prejednať vyššie uvedené najmä s poskytovateľom pomoci.

Dobrý deň,

chcela by som sa informovať ohľadom pojmu subdodávateľ.
Viem ako je definovaný zákonom, avšak mám nejasnosti medzi tým, ako si vyložiť pojem subdodávateľ vs. dodávateľ tovaru.
Vo verejných súťažiach je povinnosť uvádzať subdovávateľa.

Predmetom obstarávanie sú tovary. Jeden tovar kúpim nie priamo od výrobcu ale od iného dodávateľa, ktorému výrobca tento tovar predal.
Je osoba, ktorá mojej firme dodá tento tovar a ja ho následne predám cez verejné obstarávanie kupujúcemu, môj subdodávateľ alebo dodávateľ tovaru?

Ďakujem za názor a vysvetlenie.

Dobrý deň, ako sa uvádza v zákone subdodávateľ má alebo bude mať s úspešným uchádzačom uzavretú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky.

Úrad to vo svojich metodických usmerneniach vykladá nasledovne:
Metodické usmernenie ÚVO č . 10325-5000/2020 zo dňa 28.07.2020:
“Uvádzame, že na to, aby sa subjekt považoval za subdodávateľa pri dodaní tovaru, je potrebné, aby priamo plnil za úspešného uchádzača časť jeho záväzku vyplývajúcu mu zo zmluvy, ktorá vzišla z verejného obstarávania. Ak by subjekt dodával tovar uchádzačovi v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti, pričom by nevedel, že predmetný tovar sa použije na plnenie zákazky na dodanie tovaru, nie je subdodávateľom uchádzača. Obdobne je to aj v prípade, ak uchádzač dodáva tovar, ktorý má už na sklade. (Ak teda výrobca auta, resp. jeho importér má, resp. bude mať len všeobecnú zmluvu o dodávkach áut s úspešným uchádzačom, nie je považovaný za subdodávateľa. Ak však má, resp. bude mať s úspešným uchádzačom uzatvorenú zmluvu o dodávkach áut na účely plnenia konkrétnej zákazky, je považovaný za subdodávateľa). Hospodársky subjekt v pozícii subdodávateľa by mal preukázateľne disponovať informáciou, že dodávka predmetného tovaru je poskytovaná za účelom danej zákazky.”

Prajem pekný deň. Prosím o váš názor:
v ZNH – Verejný obstarávateľ vyžaduje splnenie podmienky účasti týkajúcej sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) ZVO, a to predložením údajov o vzdelaní a odbornej praxi alebo odbornej kvalifikácii osôb určených na plnenie zmluvy alebo riadiacich zamestnancov. Uchádzač preukáže splnenie danej podmienky účasti nasledovnými dokladmi za odborníka – stavebný dozor s odborným zameraním pozemné stavby
– doložením osvedčenia
– doloženým vlastnoručne podpísaným profesijným životopisom odborníka, ktorý bude vykonávať stavebný dozor.
Obsah životopisu:
– titul, meno a priezvisko,
– údaje o priebehu vzdelania, absolvované školenia,
– história zamestnania: pracovná pozícia/odborné skúsenosti, miesto, rok plnenia/ zamestnania, zamestnávateľ/objednávateľ,
– meno, priezvisko a číslo telefónu aspoň jednej kontaktnej osoby odberateľa, kde si bude môcť verejný obstarávateľ overiť informácie,
– praktické skúsenosti/odborná prax – min. 3 roky praxe ku dňu na predkladanie ponúk ako stavebný dozor (pozemné stavby): prehľad odborných skúseností, vyplývajúcich z uzatvorených zmluvných vzťahov resp. projektov, týkajúcich sa uskutočnenia stavebných prác (názov a sídlo odberateľa, názov zákazky/projektu, popis zákazky/projektu, pozícia, rozsah činností, ktoré boli zabezpečované, obdobie realizácie projektu/zákazky – rok od do) – môže byť aj súčasťou životopisu,
– dátum a podpis odborníka.
Ďalej sme mali info: Predpokladom úspešného vyhodnotenia sú ponuky uchádzačov bez nedostatkov posudzovaných podľa tejto Výzvy na predkladanie ponúk s prílohami.
Postup pri otváraní ponúk:
Ak ponuka uchádzača nebude obsahovať všetky náležitosti podľa tejto výzvy, uchádzač bude požiadaný o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov.
splnenie podmienok účasti sa vyhodnocovala u uchádzač prvého v poradí. Uchádzač prvý v poradí bol vylúčený a to z dôvodu, že
nesplnil podmienky účasti predložil iba osvedčenie nepredložil životopis ani doklad o praktických skúsenostiach.
Uchádzač druhý v poradí predložil aj životopis, ale jeho obsahom nebol doklad o praktických skúsenostiach, ktorý mohol byť súčasťou životopisu a z toho dôvodu bol vyzvaný na doplnenie údajov, ktoré v životopise chýbali – prax čo aj doplnil.
Vylúčený uchádzač s vylúčením nesúhlasí a žiada a voči tomu sa odvoláva s tvrdením, že sme ho mali vyzvať o doplnenie chýbajúcich dokladov. Odvolanie ZVO nepozná, ale chceme mu vyhovieť.
Je tento náš postup správny voči vylúčenému uchádzačovi?
Voči uchádzačovi druhom v podarí je na mieste, že sme od neho požadovali predložiť doplnenie životopisu , kde sme pripustili, že prax môže byť súčasťou životopisu?
ďakujem za váš odborný výklad, nakoľko naše výklady sú rôzne.

Vami predložená ponuka neobsahovala požadované doklady. Verejný obstarávateľ v súlade s § 40 ods. 6 pís. a) ZVO vylúči ponuku, ak predložené ponuka nesplnila podmienky účasti.

Dobrý deň, pri ZsNH postupujete podľa pravidiel, ktoré ste si určili v podmienkach súťaže napr. vo Výzve na predkladanie ponúk.
§ 40 sa na ZsNH nevzťahuje.
Keďže ste uviedli, pravidlo: “Ak ponuka uchádzača nebude obsahovať všetky náležitosti podľa tejto výzvy, uchádzač bude požiadaný o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov.”, tak máme za to, že ak uchádzač k predmetnej podmienke účasti nejaký doklad predložil, ale splnenie podmienky účasti z neho neviete vyhodnotiť, tak ste ho mali, podľa Vami určeného postupu vyzvať na doplnenie chýbajúcich dôkazov na preukázanie predmetnej podmienky účasti.

Ak by však k predmetnej podmienke účasti nebol uchádzačom predložený žiadny doklad, tak podľa Vami určeného pravidla o doplnenie žiadať nebudete.

Ako usmerňuje aj úrad:
Využitie inštitútu vysvetľovania či doplnenia predložených dokladov je opodstatnené najmä vzhľadom na potrebu zabezpečenia princípu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania, ktorý predpokladá získanie najlacnejšej ponuky, resp. ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda zabezpečenie, aby sa verejné prostriedky vynakladali čo najhospodárnejšie a nedochádzalo k vylúčeniu ponúk uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné jednoducho vysvetlením/doplnením odstrániť.

Preto nám z Vami uvedeného vyplýva, že vylúčený uchádzač sa sťažuje oprávnene a je podľa nášho názoru vhodné túto chybu napraviť.

Dobrý deň,
chceli by sme sa uchádzať o zákazku s nízkou hodnotou na stavebné práce, novostavba MŠ. Verejný obstarávateľ určil ako referencie, práce, ktoré bude pokladať za práce rovnakého alebo podobného charakteru, cit.: ..“ Za „práce rovnakého alebo podobného charakteru“ sa na účely hodnotenia podmienok účasti považujú stavebné práce, ktorými boli zhotovené budovy spadajúce pod označenie kódom 126 „Budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo“ v zmysle Vyhlášky štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z. z 22. júna 2010, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.“.
Máme bohaté skúsenosti s výstavbou, avšak nemáme medzi referenciami také, ktoré by spadali pod uvedený kód 126. Nevidíme však rozdiel vo výstavbe a tým pádom referenciách napr. administratívnych budov, budovy na bývanie a pod. Nakoľko sme sa s takto špecificky vymedzeným charakterom prác rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky nestretli, chceli by sme Vás požiadať o Váš názor, či je táto požiadavka v súlade so zákonom o VO a nie je „nad rámec“, lebo nám skôr príde ako „účelová“ a diskriminačná, nakoľko zbytočne obmedzuje možnosť účasti niektorých uchádzačov a záujemcov o zákazku.
Vopred ďakujeme za vyjadrenie.

Dobrý deň, pri zákazkách s nízkou hodnotou zákon neupravuje požiadavky na preukazovanie podmienok účasti.
Avšak podľa § 117 ods. 1 zákona: “Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.”

Máme za to, že ak verejný obstarávateľ určí podmienky účasti na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky.

Na web stránke Štatistického úradu SR je uvedené, že Klasifikácia stavieb je určená na štatistické účely ako je napríklad štatistika o stavebných činnostiach, sčítanie obyvateľov, domov a bytov, štatistika o cenách stavebných prác a štatistika národných účtov”.
Ak platí, že pri výstavbe „Budovy pre kultúru, verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo“ sa nepostupuje podľa iných technologických podmienok ako pri iných obdobných stavbách, napr. aj tých, na ktoré máte referencie, tak máme za to, že je táto podmienka neprimeraná a diskriminačná.

Pripájame staršie, ale podľa nášho názoru stále aktuálne, rozhodnutie ÚVO č. 314-55-7000/2010 – tu, kde sa okrem iného uvádza:
“Komisia úradu na základe uvedeného konštatuje, že klasifikácia stavieb nevypovedá o stavbách z hľadiska odbornej, alebo technologickej náročnosti, resp. z hľadiska stavebných postupov. Z toho dôvodu požiadavka kontrolovaného na predkladanie zmlúv iba na stavby podľa triedy KS č. 2112 nemôže byť použitá na vymedzenie rovnakého alebo podobného predmetu zákazky, nakoľko sú ňou diskriminovaní záujemcovia, ktorí sú schopní preukázať technickú a odbornú spôsobilosť zmluvami na stavby rovnakého alebo podobného charakteru aj napriek tomu, že ide o zákazky podľa triedy č. 2111 KS.”

Kontrolovanie zákaziek s nízkou hodnotou má, podľa § 169 ods. 5 zákona, prioritne v kompetencii orgán vnútornej kontroly verejného obstarávateľa (napr. kontrolór obce…).