Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Dobrý deň, realizujem proces verejného obstarávania postupom podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác – komisia požiadala uchádzača o vysvetlenie ponuky, na doručenie určila päť pracovných dní. Uchádzač doručil odpoveď po lehote – na šiesty pracovný deň. V zmysle § 53 ods. 5 písm. c) ZVO by mal verejný obstarávateľ ponuku vylúčiť. Existuje nejaké odôvodnenie nevylúčenia takejto ponuky, ktoré by obstálo pred kontrolou? Ide o zákazku financovanú z EÚ cez NFP, alebo musíme ponuku z dôvodu nedoručenia vysvetlenie do určenej lehoty vylúčiť. Týka sa to najnižšej ponuky.
Ďakujem

Dobrý deň, je pomerne ťažké posúdiť či to obstojí pred kontrolou poskytovateľa pomoci, ale pozrite nasledovné metodické usmernenie:
Metodické usmernenie ÚVO č. 10039-5000/2020 zo dňa 17. 07. 2020 – tu
Odpoveď od uchádzača nebola doručená v lehote, ale až nasledujúci pracovný deň…
1) Domnievame sa správne, že ponuku uchádzača musíme na základe týchto skutočností vylúčiť? 2) V zmysle platnej legislatívy je možné akceptovať uplatnenie prístupu primeranosti a hospodárnosti, na ktorý sa v odpovedi odvoláva uchádzač?

Zohľadňujúc dikciu § 53 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj základné princípy je potrebné uviesť, že verejný obstarávateľ by si mal v prípadoch ako opisujete v prvom rade zodpovedať otázku, čo presne predmetnou žiadosťou o vysvetlenie sledoval a aký mal byť vplyv odpovede uchádzača na vyhodnotenie jeho ponuky (t. j. či bolo možné ponuku vyhodnotiť aj bez poskytnutého vysvetlenia). Pokiaľ sa vysvetlenie týkalo skutočností majúcich podstatný charakter na vyhodnotenie ponuky, je na mieste aplikovať inštitút vylúčenia ponuky. Na druhej strane, pokiaľ verejný obstarávateľ svojou požiadavkou sledoval len odstránenie záležitostí formálneho charakteru nemajúcich vplyv na celkové vyhodnotenie, napr. odstránenie určitého typu chýb v písaní a počítaní, je na mieste uprednostniť aplikovanie princípu proporcionality.”

Dobrý deň,
radi by sme poznali Váš názor na zápôžičky. Zdravotnícke prístroje,ktoré potrebujeme pre výkon činnosti by sme neobstarávali, ale dostali by sme ich od dodávateľa (t.j. dodávateľ by nám prístroj požičal povedzme, že bezplatne a na obdobie 3 rokov) a my by sme už urobili verejné obstarávanie len na materiál, ktorý je potrebný k užívaniu prístroja. Je podľa Vás tento postup v súlade so zákonom o VO?

Dobrý deň, zákazka v § 3 zákona je definovaná ako “odplatná zmluva”.
V zmysle metodiky ÚVO:
“Odplatnosť pri zákazke znamená, že musí existovať protiplnenie, a to akékoľvek (nie len peňažné) o ktoré môžu mať záujem viaceré hospodárske subjekty. Dôvodová správa k zákonu uvádza, že zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch. Definičné vymedzenie zákazky teda pokrýva aj iné formy odplaty, pri ktorých je však nutné splniť podmienku, aby bola nepeňažná forma odplaty vyjadriteľná v peniazoch.”

Podľa § 10 ods. 2 zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.”
Tieto princípy majú viesť k čestnej hospodárskej súťaži a to správnym nastavením celého procesu verejného obstarávania.

Ak napr. prenájmom prístrojov bezplatne vytvoríte umelú prekážku hospodárskej súťaže pri následnom obstarávaní materiálu pre tieto prístroje, toto konanie môže v konečnom dôsledku narušiť celú hospodárnosť prenájmu zadarmo.

Na princíp hospodárnosti tak treba nazerať komplexne v súvislosti s ostatnými princípmi VO. Vašou snahou má byť zabezpečenie čestnej hospodárskej súťaže a teda vytvorenie príležitosti uchádzať sa o zákazku pre čo najširší okruh relevantných HS. – viď napr. MU č. 9446-5000/2021 zo dňa 19. 08. 2021 zapracované v našom zákone pod § 10 ods. 2 zákona.

Na záver uvádzame, že podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním “rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa nášho názoru, ak by dodávateľ bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak by bol podľa zákona o DPH povinný aj takéto bezodplatné plnenie zdaniť (ak si odpočítal daň na vstupe).
Bezplatný prenájom tak môže, v kontexte vyššie uvedeného, vzbudzovať určité pochybnosti o jeho skutočnej “bezodplatnosti”.

Dobrý deň,
Poprosila by som o radu/stanovisko.
Realizujeme verejné obstarávanie a komunikácia je cez IS EVO. V súťažných podkladoch sme mali napísané, že ponuky sa otvárajú online. Po uplynutí lehoty na otváranie ponúk, sme ponuky otvorili a zápisnica sa nám nevygenerovala. Následne sme zistili, že sa nevygenerovala z dôvodu administratívnej chyby na našej strane. Nesprávne sme zadali v štruktúre ponuky kritérium. Operatívne sme spracovali zápisnicu a odoslali ju uchádzačom. Stále je tu však problém, že im nebola umožnená účasť na otváraní ponúk.
Vedeli by ste mi poradiť ako sa môžeme s týmto problémom vysporiadať? Je to zákazka spolufinancovaná z EU fondov.
Zatiaľ sme to uzavreli tak, že uvedené popíšeme v zápisnici z vyhodnotenia ponúk.

Ďakujem.

Dobrý deň, toto pochybenie sa na prvý pohľad môže javiť ako zásadné porušenie princípu transparentnosti. Na druhý pohľad zistíme, že online otváranie ponúk cez IS EVO nie je nič iné, ako len automatické vygenerovanie zápisnice z otváranie a jej odoslanie uchádzačom a komisii.
Z nášho pohľadu tak nedošlo k porušeniu zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, obzvlášť ak sa všetky Vaše kroky dajú dohľadať a skontrolovať v systéme EVO. To znamená, že túto podmienku pre zrušenie verejného obstarávania, podľa nášho názoru, nespĺňate. Zrušenie súťaže tiež môže byť napadnuté napr. úspešným uchádzačom, ktorý by sa domáhal jeho riadneho pokračovania…

Na druhej strane je tu však riadiaci orgán, ktorý Vám podľa MP CKO č. 5 môže teoreticky (ak rozhodne, že porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania) vytknúť porušenie č. 20: Nedodržiavanie zásady transparentnosti …. počas postupu zadávania zákazky, za ktoré môže byť finančná oprava až do výšky 25 %.

Naša rada znie, komunikovať vzniknutú situáciu s poskytovateľom pomoci.

Dobrý deň, ako spoločnosť zabezpečujeme pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zadávanie podlimitnej zákazky na stavebné práce.

Po vyhodnotení ponúk sme uchádzača umiestneného na 1. mieste požiadali o predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti týkajúcich sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, ktoré v ponuke nahradil čestným vyhlásením. Konkrétne sa jedná o podmienku účasti podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní – predloženie zoznamu stavebných prác vrátane potvrdení o uspokojivom vykonaní stavebných prác (referencie).

Uchádzač preukázal splnenie vyššie uvedenej podmienky účasti podľa § 34 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. treťou osobou (ďalej len „poskytovateľ“), pričom predložil Zmluvu o poskytovaní technických a odborných kapacít s dátumom uzavretia po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. V predmetnej zmluve poskytovateľ vyhlasuje, že disponuje dostatočnými odbornými a technickými kapacitami na splnenie zákazky a tieto poskytne uchádzačovi na plnenie zákazky, najmä za účelom garancie odborného a kvalitného plnenia zákazky, ako aj zdieľania získaných skúseností s plnením zmluvných záväzkov rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet zákazky s uchádzačom. Uchádzač je tak oprávnený reálne disponovať uvedenými kapacitami poskytovateľa na plnenie zákazky, ktorá je predmetom verejného obstarávania.

Na základe vyššie uvedeného zo Zmluvy o poskytovaní technických a odborných kapacít vyplýva, že pri plnení zmluvy bude uchádzač skutočne používať kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využil na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.

Jednou z požiadaviek verejného obstarávateľa uvedených v súťažných podkladoch bolo, aby rozhodujúcu časť plnenia predmetu zákazky uskutočnil sám uchádzač, alebo člen skupiny dodávateľov a to z dôvodu zodpovednosti za koordináciu technologických postupov pri realizácií diela, čo v konečnom dôsledku má značný vplyv na konečnú kvalitu realizovaných stavebných prác.

Verejný obstarávateľ zároveň upresnil rozhodujúcu časť plnenia predmetu zákazky a to presným vymedzením stavebných prác obsiahnutých v neocenenom výkaze výmer. Táto požiadavka je uvedená aj v návrhu Zmluvy o dielo.

Uchádzač v ponuke predložil podpísaný návrh Zmluvy o dielo a teda svojim podpisom deklarujete, že rozhodujúcu časť plnenia predmetu zákazky – stavebné práce obsiahnuté v neocenenom výkaze výmer vykoná priamo ako zhotoviteľ stavby.

V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ požadoval, aby úspešný uchádzač predložil zoznam subdodávateľov v rámci poskytnutia riadnej súčinnosti, na ktorú bude verejným obstarávateľom písomne vyzvaný. Táto skutočnosť ešte nenastala.

Pri vyhodnotení ponuky úspešného uchádzača komisia skonštatovala, že splnil požiadavky na predmet zákazky, nakoľko predložil podpísaný návrh Zmluvy o dielo, kde deklaroval, že rozhodujúcu časť predmetu zákazky zabezpečí vlastnými kapacitami. Komisia taktiež skonštatovala, že uchádzač spĺňa aj podmienky účasti, nakoľko predložil čestné vyhlásenie podľa § 114 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.

Až po doručení dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti týkajúcich sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, ktoré v ponuke úspešný uchádzač nahradili čestným vyhlásením, komisia zistila vyššie popísané skutočnosti.

Z verejne prístupného portálu verejný obstarávateľ zistil, že úspešný uchádzač má 1 zamestnanca a preto sa domnieva, že úspešný uchádzač nebude vedieť realizovať rozhodujúcu časť vlastnými kapacitami.

Vzhľadom na nejednotnosť názorov členov komisie pri vyhodnotení ponúk si Vás dovoľujeme osloviť a poprosiť o poskytnutie metodiky, resp. názoru na riešenie vzniknutej situácie.
Naše otázky sú nasledovné:

1.Akým spôsobom sa má komisia vysporiadať s predloženými dokladmi vo vzájomnom kontexte, resp. či je správne, ak komisia skonštatovala, že uchádzač spĺňa podmienky účasti a tiež požiadavky verejného obstarávateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

2. Je možné akceptovať dátum uzavretia Zmluvy o poskytovaní technických a odborných kapacít, ktorú predložil úspešný uchádzač v rámci preukázania splnenia podmienky účasti týkajúcej sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti po lehote na predkladanie ponúk?

3.
Má úspešný uchádzač povinnosť uviesť osobu, ktorou preukazoval splnenie podmienky účasti týkajúcej sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti do zoznamu subdodávateľov s uvedením rozsahu stavebných prác zabezpečovaných v subdodávke? Ak áno a uvedie v zozname osobu s rozsahom stavebných prác, ktoré sú zahrnuté do rozhodujúcej časti, je verejný obstarávateľ oprávnený Zmluvu o dielo nepodpísať?

4.
Môže verejný obstarávateľ písomne požiadať úspešného uchádzača, aby mu poskytol vysvetlenie k predloženej ponuke v otázke realizácie rozhodujúcej časti predmetu zákazky vlastnými kapacitami?

Dobrý deň, podľa § 34 ods. 3 zákona: “…V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti….”

k tejto problematike pozrite nasledovné:
Metodické usmernenie ÚVO č. 7660-5000/2021 zo dňa 25. 06. 2021 – tu, kde sa okrem iného uvádza:
“Úrad zastáva názor, ktorý aj pravidelne prezentuje vo svojich metodických usmerneniach, a síce, že v prípade ak uchádzač, resp. záujemca preukazuje odbornú a technickú spôsobilosť v zákazke prostredníctvom referencie inej osoby, nemalo by ísť len o formálne dokladovanie splnenia podmienok účasti, ale je nevyhnutné, aby ten, kto sa využitia tretích osôb dovoláva aj preukázal, že uvedenými kapacitami bude aj reálne disponovať. Rovnako, ako pri iných podmienkach účasti, uvedené znamená, že uchádzač alebo záujemca je povinný verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vedieť vysvetliť a preukázať, akým spôsobom sa bude táto tretia osoba podieľať na plnení zákazky (napr. prostredníctvom uvedenia konkrétneho rozsahu dodávky a vymedzenia jej druhu). Tieto skutočnosti by pritom mali byť zrejmé v zásade už z predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť (najmä zo zmluvy uzavretej medzi uchádzačom alebo záujemcom a dotknutou treťou osobou).
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je prirodzene oprávnený v prípade potreby požiadať v tejto súvislosti uchádzača alebo záujemcu o bližšie vysvetlenie, na čo je ten povinný pod hrozbou sankcie vylúčenia povinný poskytnúť relevantnú odpoveď.”

a ďalej:
“…Povinnosť preukázania reálnej dispozície kapacitami tretej osoby počas celého trvania zmluvného vzťahu potom podľa názoru úradu implikuje, že z tejto osoby sa (až na výnimočné prípady) stane aj subdodávateľ.”

a tiež:
“Zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti so subdodávateľom, ktorý je súčasne v pozícii inej/tretej osoby exaktne nevymedzuje percentuálny podiel prác, ktorý by takáto osoba mala reálne na zákazke vykonávať. Vychádzajúc však z vyššie uvedených premís/záverov to však neznamená, že na účely preukázania splnenia podmienok účasti je možné akceptovať predloženie v podstate akéhokoľvek dokladu a zmluvného záväzku, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom sa dotknutá tretia osoba bude podieľať na plnení zákazky, resp. akým spôsobom bude ňou deklarované kapacity poskytovať. Pokiaľ vychádzame čisto z rozsahu skutočností, ktoré opisujete vo svojej žiadosti, t. j. ide o bližšie nešpecifikovanú zákazku na stavebné práce, pri zadávaní ktorej verejný obstarávateľ vyžadoval predloženie referencií (t. j. preukázanie predchádzajúcich skúseností zjavne s realizovaním stavebných prác), situácia, v ktorej úspešný uchádzač preukazuje de facto všetky predchádzajúce skúsenosti prostredníctvom iného subjektu, pričom tento subjekt sa na plnení zákazky bude zjavne podieľať prostredníctvom dodania tovaru (betónovej dlažby), ktorého objem sa javí ako marginálny, ba až mizivý (0,3471 %), vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či úspešný uchádzač náležite preukázal svoju technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Pokiaľ napriek tomu došlo k akceptovaniu takejto ponuky, azda celkom prirodzene by táto skutočnosť mala byť podložená podrobnými a presvedčivými argumentmi tak od uchádzača (napr. v rámci odpovedí na žiadosť o vysvetlenie jeho ponuky) a rovnako aj od verejného obstarávateľa, resp. ním zostavenej komisie na vyhodnotenie ponúk, prečo dotknutú ponuku vyhodnotila takýmto spôsobom.”

Pozrite aj rozhodnutie ÚVO č. 15234-6000/2020-OD zo dňa 30.11.2020 – tu, kde sa okrem iného uvádza:
“V žiadnom prípade však čestné vyhlásenie ani jednotný európsky dokument neslúžia na to, aby jeho predložením uchádzač oddialil svoje rozhodnutie o tom, akými kapacitami bude neskôr preukazovať splnenie podmienok účasti a vytvoril si tak priestor na hľadanie týchto kapacít na čas po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk.

Úrad v nadväznosti na to uvádza, že navrhovateľ musí spĺňať všetky podmienky účasti už v čase predkladania ponuky a musí ich spĺňať počas celého priebehu verejného obstarávania, to znamená, že navrhovateľ nesmie svoju ponuku kreovať dodatočne po lehote na predkladanie ponuky a svojvoľne meniť spôsob preukazovania splnenia ktorejkoľvek podmienky účasti, napr. z dôvodu vyhnutia sa povinnosti preukazovania splnenia podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní u iných osôb podľa § 34 ods. 3 tohto zákona. Úrad opätovne uvádza, že navrhovateľ musí učiniť svoje rozhodnutie o spôsobe preukazovania podmienok účasti pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk a následne podľa tohto svojho rozhodnutia predložiť potrebné doklady podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovateľ pri predkladaní ponuky predložil aj čestné vyhlásenie podľa § 114 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 22. 5. 2020, v ktorom okrem iného uviedol, že na požiadanie kontrolovaného poskytne všetky doklady, ktoré nahradil čestným vyhlásením. Vo vzťahu k tejto skutočnosti a na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že navrhovateľ mal už v čase predkladania ponuky disponovať všetkými potrebnými dokladmi, ktoré preukazujú, že navrhovateľ spĺňa všetky podmienky účasti, vrátane splnenia podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní u osôb podľa § 34 ods. 3 tohto zákona, ktorých kapacity plánoval využívať a následne ich predložiť kontrolovanému najneskôr v rámci odpovede na výzvu na predloženie dokladov nahradených čestným vyhlásením. Úrad opätovne uvádza, že čestné vyhlásenie neslúži na to, aby si navrhovateľ predĺžil čas na získanie potrebných dokladov, ktoré nahradil čestným vyhlásením a ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti.”

Odporúčame Vám naštudovať si vyššie uvedené rozhodnutie a metodické usmernenie celé. Následne je určite vhodné preskúmať aj akým spôsobom sa bude iná osoba zúčastňovať plnenia, ako bude zabezpečená zo strany uchádzača podmienka, že má určitú časť plnenia realizovať sám.

Dobrý deň,

mali by sme otázku ohľadom správneho postupu vyhodnotenia podmienok účasti u podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác.
1.) Uchádzač v rámci predloženia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti okrem iných dokladov, ktorými mal preukázať splnenie podmienok účasti osobného postavenie a technickej alebo odbornej spôsobilosti predložil aj čestné vyhlásenie, v ktorom uchádzač prehlásil, že spĺňa všetky podmienky účasti súťaže určené verejným obstarávateľom a poskytne verejnému obstarávateľovi na požiadanie doklady, ktoré čestným vyhlásením nahradil. K požadovanej podmienke účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) ZVO, však v ponuke uchádzača absentoval akýkoľvek doklad.
Budeme postupovať správne, ak uchádzača požiadame o vysvetlenie / doplnenie predložených dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a uchádzač nám zároveň takýto doklad k podmienke účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) ZVO doplní a predloží?

Nakoľko v obdobnom prípade sme sa stretli s nasledovným postupom iného verejného obstarávateľa, kedy takého uchádzača priamo vylúčili.
2.) Uchádzač nepredložil doklad, ktorým by preukázal podmienku účasti týkajúcu sa ekonomického a finančného postavenia, avšak v jeho ponuke bolo predložené čestné vyhlásenie, ktorým uchádzač predbežne nahradil splnenie podmienok účasti.
Odôvodnením vylúčenia takého uchádzača bolo nasledovné: „Podľa § 40 ods. 4 ZVO verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Nakoľko tento doklad nebol predložený, nebolo možné požiadať o doplnenie neexistujúceho dokladu.“
Ktorý z vyššie uvedených postupov je podľa Vášho názoru správny a mal by byť aplikovaný? Zostávame názor, že by sme mali postupovať spôsobom popísaným v bode 1.).
Ďakujeme za Váš názor a odpoveď.

Dobrý deň, podľa § 114 ods. 1 zákona môže HS predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom podľa § 39 alebo čestným vyhlásením, v ktorom vyhlási, že spĺňa všetky podmienky účasti určené verejným obstarávateľom a poskytne verejnému obstarávateľovi na požiadanie doklady, ktoré čestným vyhlásením nahradil.

Ak hospodársky subjekt použije čestné vyhlásenie, verejný obstarávateľ môže na účely zabezpečenia riadneho priebehu verejného obstarávania postupovať podľa § 39 ods. 6.
To znamená, že ak máte napr. odôvodnenú pochybnosť o tom, či uchádzač spĺňa predmetné podmienky účasti, môžete ho písomne požiadať o predloženie dokladu alebo dokladov nahradených čestným vyhlásením.

Ak pochybnosť nemáte, postupujete po vyhodnotení ponúk podľa § 55 zákona: Ak nedošlo k predloženiu dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti skôr … verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzačmi, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste v poradí alebo vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzačom, ktorý sa umiestnil na prvom mieste v poradí.”

Uchádzač môže čestným vyhlásením nahradiť len niektoré, alebo aj všetky doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti – viď napr. Metodické usmernenie ÚVO č. 9152-5000/2019 zo dňa 17. 07. 2019:
“Zákon o verejnom obstarávaní pri čestnom vyhlásení neupravuje žiadne ďalšie formálne a obsahové náležitosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 114 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava nevyžaduje, aby hospodársky subjekt uviedol bližší opis alebo uvedenie, konkrétnych dokumentov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti. Týmto samozrejme nie je dotknuté oprávnenie verejného obstarávateľa použiť postup podľa § 39 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.

Zodpovednosť za predloženie ponuky a za jej obsah nesie sám uchádzač, nakoľko jemu je adresované aj prípadné vylúčenie z verejného obstarávania. Je tak na ňom akým spôsobom prejaví svoju vôľu nahradiť jednotlivé doklady. Môže sa na základe toho rozhodnúť, že svojim čestným vyhlásením pokryje „celú svoju ponuku“, t. j., že sa bude vzťahovať aj na tretie osoby, prípadne aj na subdodávateľov alebo sa ním rozhodne nahradiť len niektoré doklady. Zákonná úprava nebráni ani takému postupu, že uchádzač v ponuke predloží osobitné čestné vyhlásenia jednotlivých tretích osôb alebo navrhovaných subdodávateľov.”

prajem pekný deň. Prosím o podanie vysvetlenia. Realizujem PDL na stavebné práce financovanie aj cez EU. Bola nám doručená iba jedna ponuka v ceny o 18,5 vyššej ako je PHZ. viem, že inštitút na vyššie ceny nie je upravený v zákone. vyzvala som uchádzača o predloženie vysvetlenia v sporných položkách čo je 2/3 z V V + stiahla som si podklady týkajúce sa zvyšovania cien dreva, plastov, ropy, kovu a s tým súvisiacich produktov. Myslíte že mi to do odôvodnenia stačí alebo budem musieť preukázať prijatie iba jednej ponuky a vo vyššej cene ako PHZ aj inak. Máte s tým skúsenosti ako by bolo vhodné postupovať aby mi zákazka preša kontrolou? Projekt nám konči 6/2022 takže by sme to už nestisli a zasa si myslím, že za obdobie 7 mesiacom nebude pokles cien, takže aj pri opakovaní by sme narazili na ten istý problém. Rozpočet je vystavený v 12/2020, ale k 07.07.2021 iba formálna aktualizácia. Ďakujem

Dobrý deň, vo Vašom prípade je vhodné vychádzať z toho, že zákon neupravuje povinnosť takúto ponuku vylúčiť a upravuje len možnosť (nie povinnosť) takéto verejné obstarávanie zrušiť. Preukážte tiež, že vzhľadom na termíny projektu nie je možné verejné obstarávanie opakovať. Zároveň, ak je to možné, preukázať napr. že sa skôr očakáva ďalší nárast cien ako ich pokles… takže opakovanie VO by viedlo pravdepodobne k ešte vyššej ponuke.

Kontrolný orgán Vám však môže vytýkať, že tým, že ste nesprávne určili PHZ, ktorá neodrážala nárast cien vstupov počas roku 2021, ste mohli odradiť potenciálnych dodávateľov predložiť ponuky. Toto by bolo, podľa nášho názoru, ťažšie obhájiteľné najmä v prípade, ak by ste si navyše v podmienkach súťaže výslovne vyhradili právo neprijať ponuky vyššie ako PHZ…
Tu na svoju obhajobu môžete uviesť napr. že PHZ sa podľa § 6 ods. 1 zákona určuje prioritne “s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov”, čo ste, ako predpokladáme, určili správne…

Ak je pre Vás táto ponuka akceptovateľná, komunikujte vzniknutú situáciu s poskytovateľom pomoci a hľadajte spoločné riešenie najmä s ohľadom na lehoty projektu.

Dobrý deň,

chceme Vás požiadať o Váš názor a pohľad na situáciu týkajúcu sa využitia subdodávateľov, ktorá vznikla po vyhodnotení ponúk pri podpise zmluvy. Jedná sa o zákazku s nízkou hodnotou na uskutočnenie stavebných prác.
V rámci súťažných podkladov (Výzvy na predkladanie ponúk) sme nepožadovali, aby uchádzač uviedol podiel zákazky, ktorú má v úmysle zadať subdodávateľom, navrhovaných subdodávateľov a predmety subdodávok v súlade s § 41 ods. 1 písm. a) a nežiadali sme ani preukázanie podmienok účasti podľa písm. b) tohto ustanovenia.
Úspešný uchádzač v čase predloženia svojej ponuky neuviedol žiadneho subdodávateľa, avšak v čase podpisu zmluvy o dielo (tzn. už po vyhodnotení ponúk a odoslaní oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk) uviedol v prílohe k zmluve o dielo (Informácie o využití subdodávateľov), že bude využívať subdodávateľa v rozsahu 100%.
V rámci finančnej kontroly VO (štandardná ex post kontrola) bol verejný obstarávateľ požiadaný o vysvetlenie/doplnenie náležitosti týkajúcej odôvodnenia zadania 100% subdodávky a akým spôsobom boli vyhodnotené podmienky účasti pre navrhovanú 100% subdodávku.
K skutočnosti ohľadom odôvodnenia zadania 100% subdodávky sme takýto postup obhájili a podporili ho aj prostredníctvom Rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie číslo: 12130-6000/2017-ODI vo veci zadania subdodávky. Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti osobného postavenia uvedeného subdodávateľa verejný obstarávateľ overil pri podpise zmluvy o dielo z verejne dostupných zdrojov (Náhľad záznamu zo zoznamu hospodárskych subjektov a v Registri partnerov verejného sektora), kde je predmetný subdodávateľ zapísaný.

Na základe vyššie uvedeného sme obdržali ďalšiu výzvu na vysvetlenie/doplnenie VO, kde kontrolný orgán akceptoval 100% zadanie subdodávky, avšak požaduje preukázanie a splnenie všetkých podmienok účasti u daného subdodávateľa podľa Výzvy na predkladanie ponúk, kde bolo od uchádzačov požadované aj splnenie podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. b) a písm. g) ZVO.
Možno si ustanovenie § 41 ZVO vykladáme nesprávne, no našou otázkou je, či navrhovaný subdodávateľ uvedený až pri podpise zmluvy o dielo musí spĺňať podmienky účasti v celom rozsahu, tak ako boli požadované vo Výzve na predkladanie ponúk a akým spôsobom ich má verejný obstarávateľ posudzovať/vyhodnocovať, ak sa o subdodávateľovi dozvie vo fáze po vyhodnotení ponúk pri podpisu zmluvy? Vzhľadom aj na to, že Výzve na predkladanie ponúk nebolo uvedené, že verejný obstarávateľ vyžaduje splnenie podmienky v zmysle § 41 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZVO sa domnievame, že splnenie podmienky účasti osobného postavenia u daného subdodávateľa je postačujúce, nakoľko podmienky účasti v celom rozsahu v nadväznosti na § 40 ods. 6 písm. a) až h) úspešný uchádzač splnil.
Je otázka a požiadavka kontrolného orgánu súladná, t.j. správna a adekvátna vzhľadom na vyššie opísaný stav?
Veľmi pekne ďakujeme za Váš pohľad a názor na predmetnú situáciu.

Dobrý deň, podľa metodického usmernenia ÚVO č.7523-5000/2017 zo dňa 24.4.2017, :
„Nakoľko na využitie inštitútu subdodávateľov podľa § 41 zákon o verejnom obstarávaní pri zákazkách s nízkou hodnotou nikde priamo neodkazuje, jeho aplikácia v prípade tohto typu zákaziek nie je citovaným zákonom predpokladaná, resp. prikázaná, čo však nevylučuje možnosť jeho primeraného použitia.“

V § 41 ods. 1 sa uvádza: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii vyžadovať, aby …”
Ak teda verejný obstarávateľ využije túto zákonnú možnosť, predmetom vyhodnocovania zo strany verejného obstarávateľa bude aj splnenie podmienok účasti osobného postavenia a neexistencie dôvodov na vylúčenie aj vo vzťahu k subdodávateľom.

V metodickom usmernení ÚVO č. 9783-5000/2021 zo dňa 13.8.2021 Úrad odpovedal na otázku:
„…môže verejný obstarávateľ uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorá je výsledkom postupu zadávania zákazky s nízkou hodnotou, pričom uchádzač spĺňa síce podmienku účasti podľa § 32 písm. e) a f) ale zároveň nespĺňa osobné postavenie podľa § 32 písm. b) a c) pretože má nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, príspevkov na sociálne poistenie a daňové nedoplatky?“
nasledovne:
“…Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že pokiaľ si to verejný obstarávateľ vopred nevyhradil, splnenie podmienok účasti podľa § 32 ods. 1 písm. b) a c) zákona o verejnom obstarávaní sa pri zákazkách s nízkou hodnotou nepreukazuje. V zmysle § 117 ods. 5 zákona o verejného obstarávateľa platí, že u úspešného uchádzača nesmú existovať dôvody na vylúčenie podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f). “

Analogicky možno, podľa nášho názoru, dospieť k záveru, že ak si verejný obstarávateľ pri ZsNH vopred nevyhradil požiadavky na subdodávateľov podľa § 41 ods. 1 zákona, tak sa splnenie týchto podmienok nepreukazuje.

Na druhej strane ak verejný obstarávateľ požadoval splnenie podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) – …údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy a uchádzač ho preukázal vlastnými zamestnancami a následne uvádza, že má 100 % subdodávku, je podľa nášho názoru namieste skúmať tento rozpor t.j. aké osoby sa vlastne zúčastnia na plnení zmluvy a koho sú to kapacity…

Dobrý deň,

chcem Vás požiadať o Váš názor na situáciu, ktorá vznikla v rámci vyhodnotenia zákazky na dodanie stavebných prác. V rámci súťažných podkladov sme žiadali, aby uchádzač uviedol podiel zákazky, ktorú má v úmysle zadať subdodávateľom, navrhovaných subdodávateľov a predmety subdodávok v súlade s § 41 od. 1 písm. a) ZVO, nežiadali sme preukázanie podmienok účasti podľa písm. b) toho ustanovenia.

Uchádzač do zoznamu subdodávateľov dal spoločnosť, ktorá dodáva sortiment, ktorý sa vôbec netýka nášho predmetu zákazky (dodávajú bytové doplnky) a uviedol, že bude dodávať takú časť predmetu zákazky, ktorú nemá bežne v ponuke (mestský mobiliár). V obchodnom registri má však zapísanú aj činnosť “prevádzkovanie veľkoobchodu”. Navyše ide o položky, ktoré sú podhodnotené na tretinové ceny bežných trhových cien, preto je verejný obstarávateľ znepokojený, či to vôbec dokážu dodať.

Moje otázky sú:
1. Je informácia o subdodávateľoch podľa § 41 ods. 1 písm. a) ZVO možné posudzovať pri vyhodnotení ponúk a môže byť predmetom vysvetľovania?
2. Môže uchádzač tam uvedených subdodávateľov v ponuke zmeniť, alebo sa už jedná o zmenu ponuky, ktorá nie je prípustná. Je však známe, že pri podpise zmluvy môže uviesť aj iných subdodávateľov.

Dobrý deň, čo sa týka oprávnenia dodávať, môžete podľa nášho názoru skúmať či uchádzač spĺňa podmienku účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) zákona.
Pozrite napr. metodické usmernenie ÚVO č. 6384-5000/2019 zo dňa 09. 05. 2019:
Uchádzač by vo všeobecnosti mal byť oprávnený uskutočňovať „podstatu“ predmetu zákazky. Pokiaľ ide o zákazku na stavebné práce, oprávnenie uchádzača uskutočňovať stavebné práce by malo súvisieť s predmetom zákazky. Rovnako to platí pri tovaroch a službách. Pokiaľ predmetom zákazky je činnosť, ktorá je regulovaná, uchádzač by mal disponovať relevantným oprávnením/povolením/licenciou. Zvyšné „vedľajšie“ činnosti je možné doplniť a preukázať napr. subdodávateľmi. Na účely zabezpečenia možnosti overenia splnenia spôsobilosti ostatných činností, ktoré súvisia s podstatou predmetu zákazky, je verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnený stanoviť relevantné podmienky účasti technickej a odbornej spôsobilosti, stanoviť požiadavky na subdodávateľov, požadovať vysvetlenie týkajúce sa splnenia požiadaviek na predmet zákazky. Taktiež je verejný obstarávateľ/obstarávateľ oprávnený uplatniť požiadavku podľa § 38 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Pokiaľ nie je predmetom zákazky sprostredkovateľská činnosť, oprávnenie na výkon iba tohto druhu činnosti a následné plnenie predmetu zákazky prostredníctvom subdodávateľov nie je postačujúce.”

Podľa § 40 ods. 4 zákona : “Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti.”

Čo sa týka mimoriadne nízkej ponuky tak podľa § 53 ods. 2 zákona:
“Ak sa pri určitej zákazke javí ponuka ako mimoriadne nízka vo vzťahu k tovaru, stavebným prácam alebo službe, komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné….”

Vysvetlením ponuky však nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. Uchádzač teda nemôže meniť cenu uvedenú v ponuke, len ju vysvetliť a preukázať, že je realizácia obstarávaného predmetu zákazky reálne možná za ním uvádzanú cenu pri dodržaní ostatných podmienok zákazky. Zmenou subdodávateľa by podľa nášho názoru mimoriadne nízku ponuku uchádzač nevysvetlil.

Pekný deň
ešte som zabudla uviesť, že v súťažných podkladoch sme mali napísané, že musí to byť pripísané na účet verejného obstarávateľa do lehoty predloženia ponuky. Problém je v tom, že aj uchádzač na 1. mieste , aj uchádzač na 2. mieste má v ponuke len potvrdenie o prevode a keď obidvoch vylúčime , obec príde o 50 tis.Eur, taký je rozdiel v cenách.

Pekný deň
otázka sa týka zloženia zábezpeky. V MU č.14305-5000/2016 v prípade zloženia zábezpeky na účet verejného obstarávateľa by sa to malo stať do lehoty na predkladanie ponúk. a nepostačuje len doklad v ponuke o zadanom prevode . Poruší verejný obstarávateľ zákon, keď komisia uzná pripísanie na účet aj po lehote na predkladanie ponúk? Je to spôsobené preto , lebo uchádzač má inú banku a prevod sa neuskutočnil v lehote.Alebo je potrebné ešte využiť inštitút vysvetlenia a požiadať potvrdenie z banky?

Dobrý deň, podľa § 46 ods. 4 zákona:
“Dĺžku lehoty viazanosti ponúk, výšku zábezpeky, podmienky jej zloženia a vrátenia alebo uvoľnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú v súťažných podkladoch.”

Podľa § 46 ods. 1 zákona: Zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky, poistenie záruky alebo zloženie finančných prostriedkov na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.”

Podľa § 53 ods. 1 zákona:“Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky.”

Podľa § 53 ods. 5 písm. a):
“Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia ponuku, ak uchádzač nezložil zábezpeku podľa určených podmienok,”

Ak ste uviedli podmienku, že zábezpeka musí byť pripísaná na účet verejného obstarávateľa do určitého momentu (lehota na predkladanie ponúk) a uchádzač tak neurobil, je to podľa nášho názoru zákonný dôvod na jeho vylúčenie. Inak by to mohlo byť zneužívané napr. že by po otváraní ponúk uchádzač finančný prevod zastavil resp. nevykonal a mohol od svojej ponuky beztrestne odstúpiť a pod.

V staršom, ale podľa nášho názoru stále aplikovateľnom rozhodnutí o námietkach č. 1128-6000/2012-ON/298 – tu sa okrem iného uvádza:
“Komisia úradu uvádza, že nakoľko kontrolovaný požadoval zabezpečenie viazanosti ponúk zábezpekou, je v zmysle § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinný posúdiť, či navrhovateľ zložil zábezpeku v súlade s určenými podmienkami. Komisia úradu ďalej konštatuje, že nakoľko zábezpeka nebola na účet kontrolovaného pripísaná v súlade so súťažnými podkladmi do dňa 07.05.2012, existoval legitímny dôvod na vylúčenie ponuky navrhovateľa.

Komisia úradu ďalej uvádza, že v konaní o námietkach nie je možné nesplnenie povinnosti zo strany navrhovateľa, resp. inej inštitúcie konvalidovať aplikáciou princípov uvedených v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné ustanovenie určuje interpretačné pravidlá platné pre celý proces verejného obstarávania, pričom dôvod vylúčenia nie je v rozpore s týmito princípmi, práve naopak, ak by kontrolovaný navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže nevylúčil,došlo by k porušeniu princípov uplatňovaných vo verejnom obstarávaní, in concreto princípu transparentnosti, zákazu diskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a teda navrhovateľ by bol zvýhodnený na úkor ostatných uchádzačov, ktorí zložili zábezpeku v stanovenej lehote, resp. nestihli zábezpeku v danej lehote zložiť a z tohto dôvodu svoju ponuku nepredložili. Komisia úradu poznamenáva, že ak konaním, resp. nekonaním tretieho subjektu, t. j. subjektu, ktorému vo verejnom obstarávaní nevznikajú podľa zákona o verejnom obstarávaní práva ani povinnosti, ktorým došlo alebo mohlo dôjsť kujme na právach alebo právom chránených záujmoch navrhovateľa nemôže mať za následok konštatovanie porušenia zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaným.

Vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom prípade kontrolovaný dodržal postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, predovšetkým § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, a teda skúmal, či moment pripísania zábezpeky na jeho účet bol v súlade s lehotou stanovenou v súťažných podkladoch, na základe čoho vylúčil navrhovateľa podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, považuje komisia úradu námietky navrhovateľa za neopodstatnené.”

Obdobne pozrite:
Metodické usmernenie ÚVO č. 16214-5000/2020 zo dňa 04. 12. 2020
“Vychádzajúc z vyššie uvedeného predložená banková záruka alebo poistenie záruky s lehotou platnosti kratšou ako je lehota viazanosti ponúk predstavuje zloženie zábezpeky v rozpore s určenými podmienkami a zakladá obligatórny dôvod vylúčenia podľa § 53 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.

V danej súvislosti Vám dávame do pozornosti rozhodnutie o námietkach č. 16307-6000/2017-ODI v spojení s rozhodnutím Rady úradu č. 2120-9000/2018 – tu kde sa okrem iného uvádza:
Rada sa zároveň stotožňuje aj s tvrdením úradu, podľa ktorého bol kontrolovaný povinný danú požiadavku, t. j. zloženie zábezpeky, vyhodnotiť v súlade s tým, čo si sám v súťažných podkladoch stanovil. Pokiaľ teda banková záruka mala mať platnosť minimálne do uplynutia lehoty viazanosti ponúk, čo bolo v tomto prípade do 31. 12. 2017 a navrhovateľ predložil bankovú záruku s platnosťou do 31. 07. 2017, tzn. kratšou, ako bola lehota viazanosti ponúk, je podľa rady nevyhnutné mať za to, že kontrolovaný postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď skonštatoval, že navrhovateľom predložená banková záruka je v rozpore s ním stanovenou požiadavkou na zloženie zábezpeky.”

Pred vylúčením tak určite dobre preskúmajte ne/splnenie Vašich podmienok zloženia zábezpeky a to najmä moment pripísania prostriedkov na účet.

Dobrý deň, môže verejný obstarávateľ považovať inštaláciu klimatizačných zariadení do miestnosti/budov za stavebnú činnosť ? Ďakujem.

Dobrý deň, podľa § 3 ods. 3 zákona: “Zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je
a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, …”

Úrad vydal k tejto téme nasledovné metodické usmernenie č. 7497-5000/2017 zo dňa 25.04.2017:
“Pokiaľ ide o definičné znaky zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktoré poskytuje zákon o verejnom obstarávaní, domnievame sa, že stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi napríklad trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby. V opačnom prípade pôjde o dodávku tovaru, vrátane montáže.”

Inštalovanie klimatizácie sa nachádza v oddiele 45 slovníka a to konkrétne: 45331220-4 Inštalovanie klimatizácie

Podľa vyššie uvedeného máme za to, že v prípade ak sa klimatizačné zariadenia pevne zabudovávajú do stavby, tak sa jedná o stavebné práce.

Pekný deň
uchádzač má dve firmy. Do súťaže sa prihlásil s firmou A a referencia je vystavená pre firmu B. Považuje sa to za inú osobu keď je ten istý konateľ? Môže sa to akceptovať ako platná referencia?

Dobrý deň, vyjadrenie “uchádzač má dve firmy” asi nie je úplne správne. Predpokladáme, že tá istá fyzická osoba je vlastníkom a konateľom dvoch firiem, z ktorých jedna je uchádzač.
Potom je spoločnosť B iný subjekt odlišný od uchádzača A a preto je potrebné nazerať naň ako na inú osobu – viď napr. Metodické usmernenie č. 15799-5000/2019 ÚVO č. zo dňa 25. 11. 2019:
“Úrad sa predmetnou problematikou (využitie kapacít inej osoby v prípade spoločností zoskupených v holdingu) zaoberal už v minulosti vo viacerých metodických usmerneniach, napr. MU č. 7496-5000/2017, MU č. 2264-5000/2018, ktoré sú zverejnené na webovom sídle úradu. V zásade v nich bol vyjadrený názor, že kapacity akejkoľvek inej osoby odlišnej od záujemcu/uchádzača (vrátane skupiny dodávateľov) musia byť poskytnuté v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 a § 34 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. medzi takouto inou osobou a záujemcom/uchádzačom (vrátane skupiny dodávateľov) musí byť kontrahovaná písomná zmluva z ktorej vyplýva záväzok „skutočného používania zdrojov“ tejto inej osoby v prospech záujemcu/uchádzača (vrátane skupiny dodávateľov). V tejto súvislosti zákon o verejnom obstarávaní nerozlišuje, či sa jedná o inú osobu pôsobiacu v rámci „spriaznených“ právnických osôb. Stále ide o kapacity inej osoby, nie o kapacity záujemcu/uchádzača alebo skupiny dodávateľov. Predmetné ustanovenia majú za cieľ jednoznačne verifikovať „vzťah poskytnutia kapacít“ medzi právne odlišnými subjektami, hoci môže ísť o kapacity „spriaznených osôb“. Na uvedenom názore úrad naďalej zotrváva.”

Ak by sa však jednalo o situáciu, že si tieto spoločnosti so spoločným konateľom navzájom vystavili referenciu, tak tu je treba spozornieť – viď Metodické usmernenie č. 16388-5000/2020 zo dňa 29. 12. 2020:
“Hoci „referencia“ podpísaná rovnakou osobou, ktorá vystupovala aj na strane dodávateľa vo všeobecnosti indikuje určité pochybnosti o objektivite v nej uvádzaného hodnotenia, jej nerelevantnosť na účely vyhodnotenia splnenia podmienok účasti je možné podľa nášho názoru skonštatovať až po podrobnejšom preskúmaní štruktúry dotknutých obchodných spoločností a ich vzájomných vzťahov (vrátane ich možnej majetkovej prepojenosti), spôsobu konania v ich mene, ako aj preskúmania skutočností, na ktoré mala daná osoba v pozícii konateľa reálny vplyv (t. j. akým spôsobom mohla ovplyvňovať rozhodnutia uskutočňované v mene spoločnosti). V určitých prípadoch bude pravdepodobne na mieste, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ využil inštitút vysvetlenia.”