Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Dobrý deň, dovoľte nám prosím spýtať sa otázku k nasledovnému prípadu. Vyhlásili sme súťaž na stavebné práce (podlimit. zákazka) kde sme požadovali zábezpeku v zmysle § 46 ZVO. Lehota viazanosti ponúk bola stanovená do 31.3.2021. Uchádzač AA predložil bankovú záruku vystavenú bankou s platnosťou do 31.3.2021. Súťaž sme však zrušili a uchádzačovi AA sme jeho bankovú záruku vrátili po zrušení súťaže. Súťaž na úplne rovnaký predmet zákazky a v nezmenenom rozsahu sme opätovne vyhlásili. Lehota viazanosti pri opätovne vyhlásenej súťaži zostala nezmenená (do 31.3.2021). Výška požadovanej zábezpeky zostala tiež rovnaká. Uchádzač AA sa znova prihlásil do súťaže a predložil svoju ponuku. Súčasťou jeho ponuky bola však banková záruka, ktorú predložil do prvej (zrušenej) súťaže. Otázka: Hoci sa nezmenil predmet zákazky, výška zábezpeky a aj lehota viazanosti ponúk zostala rovnaká je možné túto bankovú záruku akceptovať ak bola vydaná ešte pred dátumom vyhlásenia opakovanej súťaže? ďakujeme za odpoveď.

Dobrý deň, podľa nášho názoru bankovú záruku môžete akceptovať ak bola predložená podľa Vašich pokynov uvedených v súťažných podmienkach a teda plní účel, pre ktorý ste ju požadovali. V bankových zárukách sa zvyčajne uvádza identifikácia súťaže, do ktorej uchádzač predkladá svoju ponuku. Ak je napr. táto súťaž identifikovaná nesprávne (napr. neaktuálnym číslom z vestníka a pod.), tak pravdepodobne neslúži svojmu účelu a to na zabezpečenie viazanosti ponuky do novej súťaže.
V prípade pochybností môžete požiadať aj príslušnú banku, ktorá záruku vystavila, o vyjadrenie.

Dobrý deň,
v súlade s §2, bod 12, písmeno q sa zákon o VO nevzťahuje na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktorých odberateľom je verejný obstarávateľ a dodávateľom verejný obstarávateľ, ktorý priamo dodáva tovar, uskutočňuje stavebnú prácu alebo poskytuje službu. 1. Platí to aj v prípade, ak verejný obstarávateľ – dodávateľ to nevie zabezpečiť sám a subdodávateľa si riadne obstará v súlade so zákonom o VO ? 2. Čo ak odberateľ je jediným zriaďovateľom dodávateľa ? Môže mu to zadať priamo a dodávateľ si riadne obstará subdodávateľa v súlade so zákonom o VO ? Ďakujem za info.

Dobrý deň, k § 1 ods. 12 písm. q) je výklad úradu nasledovný:
Metodické usmernenie ÚVO č. 6207-5000/2019 zo dňa 27. 03. 2019:
“Na účely tejto výnimky je v súvislosti s požiadavku na priame plnenie predmetu zákazky iným verejným obstarávateľom možné akceptovať skutočnosť, že verejný obstarávateľ v pozícii zhotoviteľa obstará tovary určené na plnenie predmetu zákazky, pričom je z hľadiska svojho statusu prirodzene povinný používať pravidlá verejného obstarávania.

Na druhej strane nie je akceptovateľné, aby takýto verejný obstarávateľ uskutočňoval stavebné práce aj prostredníctvom externých subjektov v pozícii subdodávateľov. V opačnom prípade sa podľa nášho názoru vytvára priestor na účelové obchádzanie zákona, umožňujúceho bez použitia pravidiel verejného obstarávania zadať podlimitnú zákazku subjektu, ktorý na jej plnenie nie je spôsobilý a ktorý na tieto účely potrebuje využiť ďalšie kapacity.”

Zatiaľ čo k tzv. in house verejnému podľa § 1 ods. 4 – 8 zákona obstarávaniu zaujal úrad iný postoj:
Metodické usmernenie ÚVO č. 10931-5000/2020 zo dňa 30.07.2020:
“Uvedené teda znamená, že a priori nie je vylúčené ani 100% plnenie „in house“ zákazky prostredníctvom „subdodávateľov“. Je však potrebné upozorniť, že vzniknutú situáciu je potrebné posudzovať vždy ad hoc vo väzbe na predmet zákazky a účel sledovaný takýmto postupom, a to najmä s ohľadom na to, či nedochádza k účelovému obchádzaniu pravidiel verejného obstarávania (napr. k uplatneniu inej výšky finančných limitov). V tejto súvislosti osobitne zdôrazňujeme, že v prípade, ak by kontrolovaná osoba (obecná firma), ktorej bola zadaná zákazka, odôvodnene potrebovala zabezpečiť 100%-né plnenie zadanej zákazky subdodávateľmi, pri výbere týchto svojich zmluvných partnerov je povinná použiť postupy verejného obstarávania. Takýto subjekt sa teda pri zadávaní zákaziek riadi pravidlami a postupmi ustanovenými zákonom o verejnom obstarávaní.”

Pozrite prípadne aj ďalšie metodické usmernenia zapracované v našom zákone pod § 1 ods. 12 písm. q) a pod § 1 ods. 4.

prvý bod…

Áno. Pri častiach č. 2 a 3. Podľa § 8 ods. 1 písm. b, druhý bod.

Dobrý deň, správnu odpoveď nájdete nižšie pod otázkou. Ďakujeme za Vašu účasť.

Vianočný kvíz
Nadlimitná zákazka na dodanie tovaru je rozdelená na 3 časti v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy:

Predpokladaná hodnota 1. časti zákazky: 412 000,- EUR
Predpokladaná hodnota 2. časti zákazky: 119 000,- EUR
Predpokladaná hodnota 3. časti zákazky: 69 000,- EUR
Pozn. Predmetom dodania každej časti predmetu zákazky je dodávka tovaru

Otázka:
Môže verejný obstarávateľ v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní použiť postup zadávania podlimitných zákaziek pre niektorú časť alebo časti tejto zákazky?
Ak áno, tak na ktoré časti alebo časť predmetu zákazky a podľa akého ustanovenia zákona?

Dobrý deň,

áno môže v 3. časti zákazky: 69 000,- EUR podľa ustanovenia § 6 ods. 5 ZVO.

Áno toto je správna a najrýchlejšia odpoveď.
Chceli sme poukázať na menej známe ustanovenie zákona vychádzajúce zo smernice EP a Rady č. 2014/24/EÚ.
Všetkým ďakujeme za účasť. Víťaza kontaktujeme e-mailom.

Dobrý deň, dovoľte mi sa spýtať otázku ohľadom referencii. V ZVO sa píše, že referenciu vystavuje verejný obstarávateľ pre dodávateľa. Otázka: kto vystavuje referenciu pre subdodávateľa? (príklad: Dodávateľ AA realizuje stavebné práce pre Verejného obstarávateľa XY a využíva pri časti vykonávaných prác aj Subdodávateľa BB. Verejný obstarávateľ XY vystaví referenciu Dodávateľovi AA. Ak sa chce tento Subdodávateľ BB uchádzať o inú/ďalšiu zákazku a vyhlasovateľ zákazky vyžaduje v rámci PÚ preukázať splnenie PÚ podľa § 34 ods. 1 písm. b), môže tento Subdodávateľ BB – uchádzač, predložiť potvrdenie o vykonaných prácach potvrdené Dodávateľom AA? (bude sa to chápať, že Subdodávateľ BB – uchádzač, preukázal podmienku podľa § 34 ods. 1 písm. b) bod. 2?) Alebo musí tento Subdodávateľ BB – uchádzač predložiť iba referenciu vystavenú Verejným obstarávateľom XY? Ďakujeme za vysvetlenie.

Dobrý deň, podľa § 12 ods. 2 zákona referencia obsahuje okrem iného hodnotenie plnenia, najmä hodnotenie, či plnenie bolo dodané v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy alebo koncesnej zmluvy a či celkovo bolo uspokojivé alebo neuspokojivé”.
Verejný obstarávateľ má zmluvu len s dodávateľom plnenia a nemusí vôbec vedieť, či jeho subdodávatelia plnili v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy medzi subdodávateľom a dodávateľom…
Podľa § 41 ods. 8 zákona zodpovednosť za plnenie zmluvy nesie dodávateľ bez ohľadu na využitie subdodávateľov.

Subdodávateľ má podľa § 2 ods. 5 písm. e) zákona uzavretú zmluvu s úspešným uchádzačom. Podľa nášho názoru tak subjekt BB predkladá dôkaz o plnení potvrdený odberateľom AA podľa § 34 ods. 1 písm. b) bod 2.

obstaravatelka

Dobrý deň,
realizujeme nadlimitnú zákazku. Súčasťou predloženia ponuky mal byť aj podpísaný a opečiatkovaný Návrh zmluvy. Túto uchádzač nepredložil. Je to dôvod na vylúčenie alebo je potrebné ho vyzvať k predloženiu ? Existuje k tomu nejaké metodické usmernenie ? Ďakujem za informáciu.

Dobrý deň, dôvody na vylúčenie ponuky sú v § 53 ods. 5 zákona taxatívnym spôsobom vymedzené, t.j. ponuku uchádzača môžete vylúčiť len z týchto dôvodov.
Nepredloženie návrhu zmluvy je podľa nášho názoru nedostatok, ktorý sa dá jednoducho vysvetlením odstrániť.

K tejto problematike bolo vydané staršie usmernenie ešte k zákonu č. 25/2006 Z.z., ktoré je však možné aplikovať aj na súčasné znenie:
Metodické usmernenie ÚVO č. 11915-5000/2014
“Ďalším príkladom je vylúčenie uchádzača z dôvodu, že vo svojej ponuke nepredložil návrh rámcovej dohody, ktorý bol uchádzačom poskytnutý v prílohe súťažných podkladov a ktorý mal byť podľa pokynov verejného obstarávania uchádzačmi prevzatý do ich ponúk. V predmetnom prípade, keď uchádzač vo svojej ponuke nepredložil návrh rámcovej dohody, išlo o nedostatok, ktorý sa využitím § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní dal odstrániť. Doložením návrhu rámcovej dohody by nedošlo k reálnemu zvýhodneniu predmetného uchádzača, resp. k znevýhodneniu ostatných uchádzačov, ktorí predložili ponuku, nakoľko by doložením návrhu rámcovej dohody nedošlo k zmene uchádzačom predloženej ponuky.

Dobrý deň,

realizujeme zákazku na stavebné práce, z hľadiska limitov ide o zákazku s nízkou hodnotou financovanú z eurofondov, je možné pokračovať vo verejnom obstarávaní, ak sme dostali 3 CP, ale jednu CP sme museli vylúčiť, keďže uchádzač nedoplnil doklady, ktoré sme od neho požadovali? Čiže budeme finálne vyhodnocovať len 2 CP, nebude problém, že nakoniec budeme mať vlastne len dve CP?

Dobrý deň, z hľadiska zákona o verejnom obstarávaní by to malo byť v poriadku, obzvlášť ak ste výzvu na predloženie ponuky zverejnili napr. na svojom webovom sídle či na webe partnerskadohoda.gov.sk a zároveň oslovili relevantné subjekty na predloženie ponuky. Mali by ste si však overiť Váš postup podľa príslušnej príručky poskytovateľa pomoci k verejnému obstarávaniu.

Dobrý deň,
dovoľujeme si Vás požiadať o vyjadrenie, či môže byť ponuka uchádzača označená podľa verejného obstarávateľa ako mimoriadne nízka ponuka v súlade s p. 53 ods. 3) ZVO aj keď nespĺňa obe náležitosti definované zákonom o VO podľa písm. a) a b) súčasne? Resp. stačí, keď bude naplnená iba jedna z podmienok podľa p. 53 ods. 3) ZVO a ponuka môže byť definovaná ako mimoriadna nízka ponuka?
Ďakujeme vopred za odpoveď a pozdravujeme.

Dobrý deň, ustanovenie § 53 ods. 3 zákona predstavuje pomocné kritérium pre určenie či je ponuka mimoriadne nízka.
Úrad pre verejné obstarávanie ho vo svojej Veľkej novele v roku 2018 navrhoval úplne odstrániť zo zákona, nakoľko tieto percentuálne rozdiely v cenách môžu v určitých oblastiach podnikania predstavovať úplne normálnu hospodársku súťaž.
V MPK si však Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, ale aj MH SR, MF SR, Klub 500 a ďalší presadili, aby toto kritérium bolo ponechané.
V ustanovení tak bola len nahradená spojka “alebo” za spojku “a”. To znamená, že teraz podmienky musia byť splnené kumulatívne t.j. obidve spolu. Zároveň pre použitie tohto pravidla musí byť naplnené aj, že boli predložené najmenej tri ponuky od uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, ktoré zároveň spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky. To znamená, že pred použitím tohto pravidla musíte mať vyhodnotené aj splnenie podmienok účasti. Preto nie je možné toto ustanovenie použiť pri reverznej verejnej súťaži.

Ak však komisia verejného obstarávateľa identifikuje mimoriadne nízku ponuku, tak bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v § 53 ods. 3 zákona požiada uchádzača o jej vysvetlenie a to podľa § 53 ods. 2 zákona.
Tento inštitút slúži na ochranu verejného obstarávateľa pred uzavretím zmluvy s uchádzačom, ktorý nebude reálne schopný dodať predmet zákazky za danú cenu. Verejný obstarávateľ ho však nemôže zneužívať a komisia musí vedieť zdôvodniť prečo považuje ponuku za mimoriadne nízku. Komisia písomne požiada uchádzača o vysvetlenie týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné.

Dobrý deň,
pripravujeme vyhlásiť zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 ZVO. Do výzvy sme uviedli, že komunikácia bude prebiehať elektronicky e-mailom (čiže nie prostredníctvom IS podľa § 20, napr. EVO – keďže to zákon pri ZsNH neprikazuje). Ponuky môžu uchádzači predkladať listinne alebo mailom. Taktiež sme uviedli, že otváranie ponúk bude neverejné. Otázka: Má verejný obstarávateľ povinnosť umožniť uchádzačom, ktorý predložili ponuky, byť prítomný na otváraní ponúk? Ďakujeme za odpoveď.

Dobrý deň, keďže zákon neupravuje žiadny formálny postup zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, pravidlá určujete Vy a to s cieľom konať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne.
Viď napr. metodické usmernenie ÚVO č. 14392-5000/2019 zo dňa 02. 12. 2019
“Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, je na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či pristúpi k otváraniu predložených ponúk verejne alebo neverejne. Verejný obstarávateľ je však v každom prípade povinný v súlade s princípom transparentnosti zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania (proces otvárania a vyhodnotenia ponúk nevynímajúc) tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.”

Dobrý deň,
ako verejný obstarávateľ sme súčasne aj platcom DPH. Chceme obstarať vozidlá cez EKS. PHZ na 4 vozidlá je stanovená na 42 000 € bez DPH t.j. 10 500 € bez DPH / vozidlo. PHZ sme stanovili na základe CP od dodávateľa. Leasing je plánovaný na 48 mesiacov s 10 % akontáciou. V CP sú uvedené splátky s DPH aj bez DPH vrátane poistenia. Poistenie je však oslobodené od DPH. Pri napočítavaní splátok sme prišli na to, že splátky bez DPH vrátane poistenia presiahnu PHZ bez DPH. Splátky s DPH však PHZ vrátane DPH nepresiahnu. Otázka znie: je pre nás záväzná PHZ bez DPH alebo s DPH ? Ďakujem za info.

Dobrý deň, podľa § 6 ods. 1 zákona:
Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov.”

Dobrý deň,
obstarávame podlimitnú zákazku na stavebné práce, kde sme požadovali preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) ZVO prostredníctvom stavbyvedúceho v kategórii pozemné stavby. Uchádzač deklaroval túto podmienku prostredníctvom firmy a jej konateľa, ktorý síce požadované oprávnenie vlastní, ale zároveň táto firma nemá v predmete činnosti zapísané na Obchodnom registri Výkon činnosti stavbyvedúceho, preto si myslíme, že nemôže poskytovať túto službu ako subdodávateľ uchádzača. Je správne, keď si myslíme, že túto činnosť musí mať zapísanú v predmete svojej činnosti, v tomto prípade na Obchodnom registri? Ďakujeme.

Dobrý deň, podľa § 34 ods. 3 zákona :
“Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce, alebo poskytovať službu preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté.”

Predpokladáme, že predmetom zákazky nie je poskytnutie služby stavbyvedúceho, ale uskutočnenie stavebných prác.

V takom prípade môžete, podľa nášho názoru, postupovať analogicky podľa nasledovného usmernenia ÚVO:
Metodické usmernenie ÚVO č. 7021-5000/2017 zo dňa 18. 04. 2017
“V prípade pracovnoprávneho vzťahu s fyzickou osobou, ktorá spĺňa odborné predpoklady na výkon funkcie stavbyvedúceho, uchádzač nie je povinný preukazovať splnenie podmienky účasti podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k oprávneniu na činnosť stavbyvedúceho, pretože predmetom zákazky je uskutočnenie stavebných prác (s požiadavkou na odborne kvalifikovanú osobu určenú na plnenie zmluvy – stavbyvedúci, stanovenou ako podmienka účasti týkajúca sa odbornej spôsobilosti), nie poskytnutie služby stavbyvedúceho.”

Dobrý deň,
chcel by so sa informovať aký postup odporúčate pri nižšie uvedenom probléme.
Máme uzatvorenú Rámcovú dohodu na 12 mesiacov cez EKS na dodanie tovarov. V rámcovej dohode sú presne definované typ a množstvo daného produktu. No aktuálne, máme problém stým, že sa nám vyskytujú nečakané požiadavky na tovary ktoré nie sú v predmetnej rámcovej dohode zahrnuté no presne do nej pasujú (napr. Rámcová dohoda na tonery a máme požiadavky na tonery ktoré v rámcovej dohode nie sú zahrnuté).

Ako v tomto prípade postupovať aby sme neporušili zákon o VO a nebolo to evidované ako delenie zákazky.

Za odpoveď vopred Ďakujem.

Dobrý deň, dôležité je posúdiť čo sú “nečakané požiadavky na tovary”. Či sú nečakané a nové napr. pre odbor verejného obstarávania, alebo pre organizáciu ako takú.

V § 10 ods. 3 zákona sa uvádza:
“Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie primeraného a včasného plnenia svojich úloh, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov 32a) a ktoré sú zároveň v súlade s pravidlami verejného obstarávania.”

Touto problematikou sa zaoberá aj Metodické usmernenie ÚVO č. 14175-5000/2020 zo dňa 29.10.2020:
„Je možné obstarať tieto novoidentifikované prístroje a zariadenia do laboratórií v rámci samostatného podlimitného postupu, keďže predpokladaná hodnota tejto zákazky by bola opäť v limite podlimitnej zákazky, resp. či je potrebné všetky laboratórne prístroje obstarané počas kalendárneho roka subsumovať, resp. napočítavať do jednej hodnoty?“

Posudzovanie, či ide alebo nejde o nedovolené delenie zákazky je predovšetkým založené na preskúmaní plánovania verejného obstarávateľa, a teda, či pri určovaní predmetu zákazky a jeho predpokladanej hodnoty postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a zahrnul doň v podstate všetky plnenia, o ktorých mal, resp. mohol mať vedomosť a ktoré tvoria určitý celok, resp. plnia určitý spoločný cieľ.

Na základe uvedeného je potrebné v prvom rade vychádzať z charakteru dotknutých prístrojov, a teda či ide o prístroje, ktoré sa vyznačujú určitou mierou homogenity (porovnateľnosti) a verejný obstarávateľ ich cyklicky obmieňa, resp. dopĺňa. V takom prípade je namieste uvažovať o uplatnení pravidiel uvedených v § 6 ods. 7 ZVO.”

Treba si uvedomiť, že k porušeniu § 6 ods. 16 zákona, dochádza napr. ak na určitú časť jedného predmetu zákazky zvolíte nižšiu metódu verejného obstarávania, ako na druhú bezdôvodne oddelenú časť predmetu zákazky.

Takže máte, podľa nášho názoru, niekoľko možností – napr.:
1. obstarávanie novej rámcovej dohody na celý predmet zákazky (všetky typy tonerov, ktoré v organizácii používate…)
2. obstarávanie rovnakým postupom, akým bola realizovaná pôvodná zákazka, ďalšej zmluvy na chýbajúce tonery, ale zároveň súčet hodnôt týchto zákaziek nesmie predstavovať vyšší postup obstarávania
3. zvážiť uzavretie dodatku k zmluve napr. podľa § 18 ods. 3 zákona