Vyzerá to tak, že máte zakázaný JavaScript. Pre správne fungovanie stránko ho prosím povoľte.
Portál o verejnom obstarávaní

Otázky a názory

Tu je priestor pre odbornú diskusiu v oblasti verejného obstarávania. Prevádzkovateľ portálu si vyhradzuje právo nezverejňovať názory a informácie, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, etickými normami a dobrými mravmi a názory a príspevky mimo zamerania tohto portálu. Upozorňujeme užívateľov, že sa v tejto časti jedná len o odbornú diskusiu. Právne záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní poskytujú len súdy SR. Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou položenej otázky.

Vaše otázky a názory môžete zadávať po prihlásení sa a zakúpení príslušného balíka služieb a to v spodnej časti tejto stránky pod nadpisom “Komentuj”.

 
Komentáre

Prajem pekný deň.
Prosím o podanie vysvetlenia. Ako obec máme možnosť čerpania prostriedkov z EU, avšak výzvy a k tomu potrebné projektové dokumentácie na SP je potrebné vypracovať veľmi rýchlo a hlavne, vypracovanie niekoľkých projektových dokumentácii (PD) v tomto roku.
Je možná zadať vypracovanie PD stále ako ZNH (pri dodržaní finančného limitu) a to aj napriek tomu, že je iba jeden PD ma iba jeden CPV kod? ( 71000000-8 – Architektonické, stavebné, inžinierske a inšpekčné služby 71221000-3 – Architektonické služby pre budovy)
Môžeme v tom prípade zadať výzvy na vypracovanie PD na každú PD zvlášť do finančného limitu ZNH. PD a s tým spojené SP sú obsahovo rôzne (obnova ZŠ, parkovisko, cyklotrasy, výstavba MŠ) aj územne (stále časť obce) a budú sa realizovať v inom čase, (väčšina v rok 2022 a 2023) ale aj napriek tomu, že sa PD stále týka pozemných alebo inžinierských stavieb. Kontrolnému orgánu predkladáme aj plán VO, prípadne čestné vyhlásenie. V tom prípade v pláne to uvediem ako samostatné celky ?
Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,

rada by som sa opýtala ohľadom finančných limitov. Konkrétne na stavebené práce pre zákazku s nízkou hodnotou. Momentálne je finančný limit 180 000 EUR. Od 31.3.2022 vstúpi do platnosti novela a finančný limit sa zvýši na 300 000 EUR. Viete mi prosím povedať, že ak od začiatku tohto roka do 31.3.2022 vykoná verejný obstarávateľ stavebné práce za tých 180 000 a po 31.3.2022 bude nutné ešte zrealizovať ďalšie stavebené práce ako to bude prebiehať? Verejný obstarávateľ sa bude mať riadiť novým finančným limitom pre zákazku s nízkou hodnotou do 300 000 EUR? Alebo tam nastávajú iné pravidlá?

Veľmi pekne ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,
chceli by sme sa informovať, dokedy môžme realizovať verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov prostredníctvom elektronického kontraktačného systému v zmysle novely zákona o verejnom obstarávaní.

V novele zákona o verejnom obstarávaní v § 117 ods. 1 sa uvádza: Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzve na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, vyzve tieto hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy…
Prechodné obdobie na použitie elektronickej platformy je od 1.2.2023.
Mohli by ste nám vysvetliť, čo znamená “viac hospodárskych subjektov” a uviesť príklad, kedy pri zákazke s nízkou hodnotou nemusíme osloviť viac hospodárskych subjektov.
Za odpoveď vám vopred ďakujeme.

Dobrý deň,
Rada by som sa spýtala, je možné na základe zadávateľom vybratého postupu Prieskum trhu uzatvoriť Zmluvu o dielo v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom predpokladaná hodnota zákazky je už určená vo výzve na predloženie ponuky?

Vopred ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, predpokladanú hodnotu zákazky je možné určiť podľa § 6 ods. 1 zákona rôznymi spôsobmi:
“Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom.”

Verejný obstarávateľ tak mohol určiť PHZ aj na základe údajov od projektanta a pod.
V prípade, ak sa podľa finančného limitu jedná o zákazku s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ môže postupovať napr. oslovením hospodárskych subjektov na predloženie ponuky, pričom výsledkom môže byť aj zmluva o dielo.

Ustanovenie § 6 ods. 17 zákona možno uplatniť aj pri zákazke s nízkou hodnotou a teda, ak verejný obstarávateľ neurčí podmienky účasti v spojení s predpokladanou hodnotou, alebo ak nevyžaduje zábezpeku, nie je nevyhnutné, aby vo výzve na predkladanie ponúk uvádzal PHZ, ak vo výzve uvedie množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb.

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o informáciu, či je pri zákazke s nízkou hodnotou možné uzatvorenie rámcovej dohody na výšku predpokladanej hodnoty zákazky a nie na výšku úspešnej cenovej ponuky, ak tak uvedieme vo Výzve na predloženie ponúk. Máme počty položiek uvedené ako predpokladané a požadujeme vo formulári cenovej ponuke uviesť jednotkové ceny pre jednotlivé položky. Vytvoril by sa nám tak rámec pre prípadné zvýšenie pôvodne predpokladaného počtu, samozrejme však len do vyčerpania maximálneho finančného limitu stanoveného v rámcovej dohode (PHZ). Vopred ďakujem.

Dobrý deň, podľa ÚVO to možné je:
Metodické usmernenie č. 700-5000/2021 zo dňa 04. 01. 202:
“Zadávať zákazky na základe platnej rámcovej dohody je možné iba do vyčerpania v nej dohodnutého maximálneho rozsahu plnenia, resp. maximálnej ceny alebo do uplynutia doby, na ktorú bola uzavretá, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, t. j. z rámcovej dohody je možné čerpať počas dohodnutej doby jej trvania, resp. do výšky dohodnutého rámca plnení (do výšky maximálnej hodnoty plnenia, ktoré rámcová dohoda zastrešuje).

Maximálna cena, ktorá je v rámcovej dohode dohodnutá a bude predstavovať limit čerpania z rámcovej dohody môže byť stanovená na úrovni predpokladanej hodnoty zákazky bezohľadu na počet uchádzačov (hospodárskych subjektov) identifikovaných v rámcovej dohode.”

Ako Z/U vo verejných obstarávaniach na stavebné práce vnímame problémy v procesoch vyhodnocovania splnenia podmienok účasti VO/O týkajúce sa podmienky účasti podľa §34 ods. 1 písm. b) ZVO preukazovanej referenciami, a to najmä pri:

1. vyčíslovaní objemu uskutočnených stavebných prác v rozhodnom období,
2. vyčíslovaní objemu uskutočnených stavebných prác na zákazkách realizovaných skupinou dodávateľov / združeniach,

V 1. prípade mám za to, že aplikačná prax pri vyčíslovaní objemu uskutočnených stavebných prác v rozhodnom období (bežne za predchádzajúcich päť rokov, ak sa nepoužije ustanovenie §34 ods. 2), resp. výklad samotného pojmu „uskutočnený“, je nesprávna. Najmä pri veľkých projektoch a lehotou výstavby napr. aj päť rokov nevidím dôvod pre to, aby už v čase vystavenia referencie bol VO/O uznaný len objem uskutočnených stavebných prác vykonaných v rozhodnom období (tzn. nie celá zmluvná cena). Bežne sa takýto údaj v referenciách nenachádza, a preto sme ako Z/U v procesoch vyhodnocovania ponúk zo strany VO/O často žiadaní o vysvetlenie a predloženie dôkazov, aký objem stavebných prác bol zrealizovaný v požadovanom rozhodnom období.
V zmysle §34 ods. 1 písm. b) a vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti je taxatívne, môžem si dovoliť tvrdiť, že VO/O nie je oprávnený od Z/U požadovať predloženie akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich ním požadované skutočnosti, nakoľko tieto mu ZVO neumožňuje požadovať. Požiadavka na predloženie dôkazov – zmlúv, objednávok, faktúr a pod. týkajúcich sa preukázania finančného objemu stavebných prác realizovaných v požadovanom rozhodnom období nebýva bežne ani obsahom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, lebo by nebola stanovená v súlade so ZVO a rozhodovacou praxou ÚVO. Taktiež je potrebné poukázať na ustanovenie § 12 ods. 2 ZVO, ktorý ustanovuje náležitosti obsahu referencie v podobe elektronického dokumentu obsiahnutej v evidencii referencií a z ktorého je zrejmé, že obsahom referencie nie je žiadny údaj týkajúci sa objemu uskutočnených stavebných prác v rozhodnom období a keďže pri každom verejnom obstarávaní sú požadované obdobia iné, bola by takáto povinnosť na obsah referencie absurdná a nereálna.
Aj v prípade, ak by táto požiadavka bola legitímna, neexistuje žiadna metodika výpočtu objemu uskutočnených prác v rozhodnom období, tzn. exaktný spôsob znižovania zmluvnej ceny o práce, ktoré boli vykonané mimo rozhodné obdobie.
Som názoru, že podľa praxe v okolitých krajinách (ČR, Maďarska …) by v rámci zoznamu stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov od vyhlásenia verejného obstarávania mala byť zo strany VO/O uznaná celá výška zmluvnej ceny uvedená v referencii a nie len jej časť, ktorá bola uskutočnená v rozhodnom období.

Aký je Váš názor, resp. viete uviesť metodiku, akou by mali VO/O jednotne pristupovať ku kráteniu zmluvnej ceny vstupujúcej do posudzovania objemu uskutočnených stavebných prác v rozhodnom období?

V 2. prípade zákazky realizované v združeniach situáciu ešte viac komplikujú. Hospodárske subjekty, ktoré napr. veľké infraštruktúrne projekty na Slovensku min. za posledných 10 rokov realizujú takmer výlučne v združeniach, majú problémy s preukazovaním splnenia danej podmienky účasti, keď ich zmluvná cena uvedená v referencii je okrem zníženia vyplývajúceho z odčlenenia prác realizovaných mimo rozhodné obdobie krátená ešte aj o podiely iných členov združení.
Neexistuje však žiadna metodika pre VO/O, ako má byť vo vzťahu k vecnému plneniu posudzovaný podiel člena združenia, ak je stavba realizovaná:
A. systémom tzv. integrovaného združenia,
B. v zmysle zmluvných podmienok „naprojektuj a postav“ (napr. „žltý FIDIC“).

V prípade A. sa na realizácii zákazky môžu podieľať dva alebo viac hospodárskych subjektov, pričom všetky strany zdieľajú zisk / stratu a podieľajú sa spoločne na riadení celého projektu. Neuplatňuje sa teda vecné rozdelenie realizácie projektu medzi členmi združenia (tzn., že každý člen združenia realizuje len určitú časť stavby – stavebné objekty, respektíve zabezpečuje konkrétne úlohy / činnosti), ale realizáciu stavby riadi projektový tím zložený zo zástupcov členov združenia. V prípade tzv. „spoločných stavebných objektov“ tieto v prevažnej miere nerealizujú členovia združenia vlastnými kapacitami, ale združením vybraný podzhotoviteľ / podzhotovitelia.
V prípade B. rozpočet stavby tvorí súbor agregátov (objektových cien), tzn. na rozdiel od projektov realizovaných v zmysle zmluvných podmienok „červený“ FIDIC neexistuje pre jednotlivé stavebné objekty podrobnejší položkový rozpočet. Aj v takomto prípade je problém preukazovať exaktný finančný podiel konkrétneho člena združenia, a to aj z dôvodu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za zrealizované dielo.

Ako by mali podľa Vášho názoru VO/O pristupovať k posúdeniu skúseností uchádzača, ktorý splnenie podmienky účasti podľa §34 ods. 1 písm. b) preukazuje referenciou za stavbu realizovanú systémom integrovaného združenia alebo v zmysle zmluvných podmienok „žltý“ FIDIC (tzn. napr. v extrémnom prípade, ak takmer celá stavba bola „zobchodovaná“ a zrealizovaná podzhotoviteľmi generálneho zhotoviteľa – združenia)?

Dobrý deň, tu je potrebné podľa nášho názoru vychádzať z účelu stanovenia tejto podmienky účasti.
Účelom je získať dodávateľa, ktorý je schopný plniť predmet zákazky v požadovanom rozsahu a zložitosti. Na splnenie tohto účelu, by mal verejný obstarávateľ overiť túto schopnosť uchádzača prostredníctvom preverenia jeho predchádzajúcich skúseností a to vo vzťahu k určenému predmetu zákazky.

Tu by sa preto, podľa nášho názoru, malo vždy vychádzať najmä z toho, čo je predmetom zákazky. Ak by sa napr. jednalo o zákazku na vybudovanie diaľničného mosta, tak by sa mali, podľa nášho názoru, uznávať referencie, ktoré preukážu, že uchádzač takúto stavbu (celú) úspešne zrealizoval a táto bola dokončená v požadovanom období 5 rokov od vyhlásenia verejného obstarávania.

Uznať takúto referenciu len v rozsahu prác uskutočnených v požadovanom období (napr. finalizácia povrchov – pokládka asfaltových vrstiev a pod.) je, podľa nášho názoru, v rozpore s hlavným účelom tejto podmienky účasti, ktorú v takom prípade možno považovať za neefektívnu.

V prípade, že predmetom zákazky sú stavebné práce ako napr. pokládka asfaltových zmesí, je žiadúce, aby boli z referencie na stavbu mosta osobitne vyčíslené.

Podľa § 12 ods. 3 písm. a) sa referencie vystavujú buď na plnenie celej zmluvy, alebo na časť, ktorá spĺňa požiadavku funkčného celku.

V prípade, že predmetom zákazky je plnenie, ktoré zodpovedá Vašej referencii na časť, ktorá spĺňa požiadavku funkčného celku a táto bola dokončená v rozsahu, kvalite a spôsobom podľa zmluvy, v požadovanom období 5 rokov od vyhlásenia VO, mala by byť podľa nášho názoru uznaná v plnom rozsahu.

Čo sa týka zákazky realizovanej združením, kde neviete určiť či vyčísliť podiel jednotlivého člena združenia, máme za to, že táto referencia je referenciou združenia, ktoré stavebnú zákazku zrealizovalo, pretože jej jednotliví členovia samostatne neboli schopní zákazku získať či realizovať.

V takomto prípade, ak by toto združenie malo právnu subjektivitu, mohlo by Vám referenciu poskytnúť ako kapacity inej osoby podľa § 34 ods. 3 zákona. Tu je však potrebné preukázať nasledovné:
“Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce, alebo poskytovať službu preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie, na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté.”

Ale aj tu by bolo na uváženie, či toto združenie, reálne disponuje kapacitami, ktoré ponúka, ak príslušné stavebné práce v skutočnosti realizovali jeho subdodávatelia.

Skutočnými vlastníkmi kapacít sa tak javia skôr subdodávatelia (podzhotovitelia) združenia.
Metodické usmernenie č. 10586-5000/2021 zo dňa 22. 09. 2021
“Akú referenciu/potvrdenie má uchádzač predložiť v prípade, ak ku plneniu, ktoré preukazuje referenciou/potvrdením vystupoval v pozícii subdodávateľa?”

“To znamená, že v súvislosti s predchádzajúcou zákazkou ste neplnili priamo verejnému obstarávateľovi ale úspešnému uchádzačovi (v zmysle uvedeného rozhodnutia teda ide o „subdodávateľsko-odberateľský“ vzťah). Keďže odberateľom realizovaných stavebných prác bol samotný úspešný uchádzač, ten by mal hodnotiť aj „mieru spokojnosti“ s realizovanými stavebnými prácami. Na základe toho potom príslušným dokladom by mala byť prioritne „súkromná referencia“ vystavená hlavným dodávateľom. Ak takýto doklad uchádzač nie je schopný predložiť, zákonná úprava pripúšťa predloženie vyhlásenia uchádzača o uskutočnení stavebných prác, ktoré je doplnené relevantným dokladom, ktoré preukazuje ich uskutočnenie alebo preukazuje zmluvný vzťah, na základe ktorého boli uskutočnené.”

Vyššie uvedené tak predstavuje pre Vás možnosť preukázať podmienku účasti prostredníctvom subdodávateľa.

Druhou alternatívou je, že nájdete preukázateľný spôsob ako určiť podiel člena združenia, ako aj podiel na zákazke “naprojektuj a postav”.

Podmienky účasti uvedené v § 34 sú, ako uvádzate, taxatívne dané zákonom. To však neznamená, že verejný obstarávateľ nemá právo ich preverovať. Naopak podľa § 40 ods. 4 zákona má povinnosť požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti.

Vyššie uvedené však predstavuje len náš názor, ktorý ako uvádzate nemusí korešpondovať s praxou či s výkladom ÚVO. Preto Vám odporúčame obrátiť sa v tejto veci aj na ÚVO a to nie len prostredníctvom žiadosti o metodické usmernenie, ale napr. aj prostredníctvom príslušných združení stavebných podnikateľov a pod.

Dobrý deň,
realizujeme súťažný dialóg a práve prebieha vyhodnotenie splnenia podmienok účasti. Z dôvodu zabezpečenia riadneho priebehu VO sme záujemcov, ktorí predložili JED, žiadali aj o predloženie dokladov, ktorými preukazujú splnenie podmienok účasti osobného postavenia. Veľké množstvo záujemcov však napriek našim konkrétnym žiadostiam nezaslalo všetky požadované doklady, prípadne sú ich doklady veľmi zmätočné. Nakoľko má verejný obstarávateľ záujem o čo najširšiu hospodársku súťaž, nechce vylučovať záujemcov, ktorí možno spĺňajú podmienky účasti, no nemajú skúsenosti s ich dokladovaním.
Moje otázky:
1. Je v súlade so ZVO, keď verejný obstarávateľ opakovane požiada o predloženie dokladov na preukázanie splnenia podmienok osobného postavenia, alebo je potrebné záujemcov na základe nepredloženia dokladov vylúčiť? Ide hlavne o záujemcov, ktorí predložili napr. 2 z 3 potrebných dokladov. Je v takom prípade potrebné vyžadovať opakovanie predloženie dokladov aj od záujemcov, ktorí vôbec neodpovedali (v zmysle rovnakého zaobchádzania so záujemcami)?
2. V prípade predloženia zmätočných dokladov budeme využívať inštitút vysvetľovania v súlade s § 40 ods. 4 ZVO. Je to v poriadku?
3. Viacerí záujemcovia mali v čase predloženie žiadostí o účasť nedoplatky na sociálnom alebo zdravotnom poistení a z ich odpovedí vyplýva, že ich uhradili až po doručení žiadosti o vysvetlenie. Je možné to posúdiť ako v súlade s § 40 ods. 8 ZVO ako opatrenia na vykonanie nápravy? Je potrebné požadovať od nich aj aby uviedli opatrenia na zabránenie budúcim pochybeniam?

Dobrý deň, súťažný dialóg je jeden z nadlimitných postupov zadávania zákaziek.

Preto máme za to, že sa naň vzťahujú aj ustanovenia druhej časti zákona – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek…prvá hlava – Spoločné procesné ustanovenia, kam patria aj §§ 32 a 40 zákona.

Podľa § 32 ods. 1 zákona: “Verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia…”

K otázke č. 1 a č. 2:
Podľa § 40 ods. 6 písm. a) zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti,”
pričom za nesplnenie, sa podľa usmernení (napr. č. 16785-5000/2020 zo dňa 29. 12. 2020), ÚVO považuje aj nepredloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti ani JED-u.

Podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona: “Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené jednotným európskym dokumentom v určenej lehote”

Tu v súvislosti s predložením JED ešte upozorňujeme na ustanovenie § 39 ods. 8 zákona: “Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyžaduje ani predloženie dokladu alebo dokladov, ktoré má k dispozícii z iného verejného obstarávania a ktoré sú aktuálne a platné.”

Žiadosť o vysvetlenie alebo doplnenie podľa § 40 ods. 4 zákona sa vzťahuje len na už predložené doklady. Podľa ÚVO: “Predmetným inštitútom vysvetľovania je možné doplniť, resp. vysvetliť len doklady už predložené v ponuke uchádzača, ktoré boli predložené ku konkrétnej podmienke účasti za účelom preukázania jej splnenia, ak z takto predložených dokladov nie je možné posúdiť splnenie konkrétnej podmienky účasti, ku ktorej boli predložené a ku ktorej sa tieto doklady viažu.”

Ustanovenie § 40 ods. 4 zákona sa tak vzťahuje aj na postup vyhodnotenia podmienok účasti v súťažnom dialógu.

K otázke č. 3:
§ 40 ods. 8 zákona tzv. samoočistenie sa vzťahuje len na podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. a), g) a h), alebo ak sa na záujemcu vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6 písm. c) až g). a odseku 7.

Mohli by ste aplikovať § 32 ods. 7 zákona: “Uchádzač alebo záujemca sa považuje za spĺňajúceho podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b) a c), ak zaplatil nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.” lenže podľa výkladu ÚVO:
Metodické usmernenie č. 11405-5000/2018 zo dňa 21.09.2018
K zaplateniu nedoplatkov alebo k uzavretiu dohody o zaplatení nedoplatkov v splátkach musí dôjsť pred uplynutím lehoty na predloženie žiadosti o účasť (užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg) alebo lehoty na predkladanie ponúk v prípade verejnej súťaže.”

Dobrý deň,
Vyhlásili sme nadlimit na dodanie tovarov – rozdelený na 5. častí. Na jednu z častí (s PHZ cca 50 000 EUR bez DPH) nebola predložená ani jedna ponuka. Môžeme túto časť zopakovať už ako zákazku s nízkou hodnotou?
Ďakujeme.

Dobrý deň, podľa nášho názoru áno môžete, ak nebudete meniť podmienky súťaže spôsobom, ktorý by si mohla kontrola vykladať ako účelový s cieľom obísť vyššiu metódu. Napr. ak bolo v pôvodnom zadávaní zákazky požadované niečo, čo mohlo odradiť záujemcov (napr. veľmi krátka lehota dodania a pod…) a teraz v novom postupe umožníte dodávku v dlhšej lehote a pod.
Vychádzame z faktu, že sa jednalo o povinné zrušenie časti súťaže podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona a aj z nasledovných metodických usmernení:

Metodické usmernenie č. 12393-5000/2021 zo dňa 11. 11. 2021
“Z informácií uvedených vo Vašej žiadosti vyplýva, že predchádzajúce verejné obstarávanie bolo „úspešne“ ukončené uzavretím zmlúv a problémy vznikli až vo fáze plnenia, a to z dôvodov na strane dodávateľa, pričom dôsledkom bolo ukončenie niektorých zmlúv. V takýchto prípadoch podľa nášho názoru vo všeobecnosti platí, že zákazky, ktoré je potrebné zadať opätovne boli posudzované ako „nové“ zákazky, a teda ich predpokladaná hodnota nemusí zohľadňovať aj hodnotu častí predchádzajúcej zákazky.

Predpokladaná hodnota sa tak určí len vo vzťahu k zostávajúcej časti plnenia (čo napríklad označujete ako časti LC 2 a LC 3). Zároveň však upozorňujeme, že konanie subjektu zadávajúceho zákazku nemôže byť účelové s cieľom vyhnúť sa pravidlám verejného obstarávania. Preukazovanie tejto skutočnosti potom prináleží kontrolným subjektom, ktoré budú bližšie preskúmavať konkrétne skutkové okolnosti.”

a tiež

Metodické usmernenie č. 8133-5000/2020 zo dňa 16.06.2020
“Pýtate sa, či môže verejný obstarávateľ pri novom verejnom obstarávaní na sadové úpravy použiť postup zadávania zákazky s nízkou hodnotou vzhľadom k výške PHZ (ktorá je nižšia ako 70 000 bez DPH) alebo musí verejný obstarávateľ vyhlásiť nové verejné obstarávanie na sadové úpravy ako podlimitnú zákazku, keďže pôvodne bolo obstarávanie sadových úprav realizované ako časť podlimitnej zákazky a to aj napriek tomu, že výškou PHZ ide o zákazku s nízkou hodnotou?

V prvom rade uvádzame, že nám nie sú známe konkrétne dôvody/okolnosti (odôvodnenie) zrušenia časti 3 vyššie uvedeného verejného obstarávania podľa § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a preto vo všeobecnosti vyjadrujeme názor, že s prihliadnutím na to, že ide o dobrovoľné dôvody na zrušenie verejného obstarávania, ako aj s prihliadnutím na ich obsah, nie je možné postupovať menej prísnym postupom (zákazka s nízkou hodnotou).Verejný obstarávateľ by mal teda realizovať nové verejné obstarávanie (zadať zákazku) pôvodným postupom (podlimitná zákazka). V tejto súvislosti sa domnievame, že akceptovaním menej prísneho postupu verejného obstarávania by sa mohol vytvoriť priestor na účelové obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní a jeho princípov.”